Prvý školský zážitok

     Dnes je 1.augusta, no škola oficiálne začína až zajtra.V priebehu minulého tyždna som sa bola nahlásiť u školského poradcu a pri ďalšej návšteve sme spoločne zložili môj rozvrh. Vybrala som si asi najťažšie predmety, aké boli k dispozícii. A prečo? Ak nechcem robiť po mojom návrate diferenčné skúšky, musím si zvoliť presne také isté predmety aké mám na svojej slovenskej škole. Háčik je však v tom, že asi 12 predmetov sa mi má vtesnať do 7. Logicky to nie je možné. Takže telesná a hodiny ako Umenie a kultúra mi budú odpustené :) No aj tak nie je žiadna šanca si vziať zároveň humanitné vedy ako aj prírodné. Keďže ja rozmýšľam skôr o medicínskej karíére, geografiu a dejepis som úplne vypustila. Pokiaľ mi náhodou počas roka v hlave neprepne a nerozhodnem sa ísť študovať právo, z týchto predmetov našťastie nebudem musieť robiť tiež žiadne rozdielové skúšky. Aspoň tak mi bolo sľubené pred mojim odchodom :). No slovenčine sa samozrejme nevyhnem. Ale keď to zvládlo toľko ľudí predo mnou, prečo by som to nedokázala aj ja? Toho sa naozaj nebojím.

     Školský poradca je v skutočnosti veľmi milá mladá žena. Má toho strašne veľa na starosti, ale neustále sa usmieva. Dnešný deň bol určený prvákom, čiže freshmenom. Bolo mi však od nej povedané, že pokiaľ som na tejto škole nová, toto orientačné stretnutie je taktiež pre mňa povinné.

     Môj deň som začala presne o 5:50 ráno. S Paulom sme sa dohodli, že z domu vyrazíme už o 7, aby sme sa vyvarovali ranným zápcham (keďže skoro každý chodí do školy svojím vlastným autom, je to celkom pochopiteľné). Nechala som si radšej časovú rezervu, aby som nemeškala hneď v prvý deň. V ďalších dňoch si však plánujem pospať o čosi dlhšie :). Do školy sme dorazili asi o 5 minút, žiadne zápchy neboli, ale to asi preto, že do školy mierila len tretina študentov. Keď ma Paul vysadil, pred školou už čakalo zopár nadšencov. Podľa mojich neodborných výpočtov tieto deti mohli mať tak 14-15 rokov. Cítila som sa pomerne divne medzi nimi. Mala som chuť zakričať: "Hey, ja mám skoro 18! :D".
     Ako som sedela na lavičke, pozdravil ma jeden Filipíčan a hneď sa mi začal predstavovať a jeho kamoši tiež. Bolo to od nich vlastne hrozne milé. Ale títo chalani neboli freshmeni, ale juniori. Čiže o rok mladší odo mňa. Keď si predstavíte tie americké filmy, ako príde nové dievča do školy a ako sa jej najprv prihovárajú samí odvecáci, tak ja som sa cítila podobne :D Naozaj nechcem byť zlá, boli milí a všetko ale trošku mi pripadali ako takí outsideri. To čo sem píšem je len to, čo si úprimne myslím tak ma neodsudzujte prosím :).
     Po pol hodine sme sa všetci nasáčkovali do veľkej telocvične (okey, je len jedna, takže pochopiteľne malá nebude) a link leaders nás usadili na tribúny. Link Leaders sú žiaci vyšších ročníkov, ktorých úlohov bolo previezť nováčikov po škole. Počas celého roka budú prvákom k dispozícii. Potom, čo sa asi 300 deciek usadilo na svoje miesta, začal príhovor 2 učiteliek angličtiny. Nie som si istá či sa to skandovanie a vyzjapovanie dalo nazvať príhovorom, ale dobre :) Chceli sa očividne priblížiť na úroveň štrnásť ročných detí. Nasledoval krátky predslov riaditeľa a ostatných učiteľov. Riaditeľ sa snažil inšpirovať žiakov, aby predvádzali čo najlepšie výkony hneď od začiatku roka. A taktiež rozprával o tom, aký je prvý dojem nesmerine dôležitý. Veď to poznáte: "blablablabla" len v angličtine :D Potom sa všetci rozutekali k svojím link leaders, rozdelených podľa začiatočných písmen priezviska a prehliadka školy sa mohla začať.

      No ja, aj spolu s 3 novými seniormi ( 12.ročník = maturanti) sme sa odpojili od skupín a zamierili sme do knižnice. Tam som dostala moje prvé 2 knihy (Physics, Spanish) a keďže spolu vážili asi 3 kg, hneď som si ich išla odložiť do skrinky.Neverili by ste, aké je v skutočnosti ťažké zadať správnu kombináciu hesla. Doprava 11, doľava minuť 34 a zastaviť na 34 a opať doprava k tretiemu číslu. Podarilo sa mi to až po niekoľkých pokusoch :). Chvúľu som sa rozprávala s novými seniormi a jeden z nich sa sem prisťahoval z Texasu, dievča z Washingtonu a tá druhá býva tu v Colorade Springs, len zmenila školu. Mala som strašnú chuť sa jej spýtať, koľko má vlastne rokov, lebo vyzerala tak na 13 :D. Tieto decká boli tiež veľmi milé a ja keď nemáme žiadnu spoločnú hodinu, hneď sa ponúkli, že môžme si spolu sadnúť aspoň na obede. Dobré vedieť, že zajtra nebudem obedovať sama na wecku :D (ak ste nevideli film Mean girls, možno nepochopíte).

     Domov som išla peši, slnko na mňa pražilo do vesela, aj keď bolo len 9 hodín. Stopla som si cestu a trvala mi tak 30 minút. Žiadna stranda. Zajtra idem na bicykli. Takže áno, zajtra ma čaká oficiálne prvý deň v škole. Priznávam sa, cítim sa mierne nervózne ale zároveň aj vzrušene. Držte mi palce :)