Konečne piatok

     Americká škola je aj tak stále len ŠKOLA. A ako sa mi nechcelo každé ráno skoro vstávať a stráviť polku dňa, častokrát nezmysleným vysedávanim v triede, rovnako sa mi nechce ani teraz :)
     Od včera boli po škole rozvešané plagáty, ktoré oznamovali, že piatok je deň čapíc, šiltoviek, no proste všetkých možných pokrývok hlavy :D. Obyčajne je ich nosenie zakázané. Už od rána sa pre veľých záujemcov predávali v okienku rôzne druhy čapíc. Asi najviac ma zaujal chalan, ktorý na hlave nosil jeden veľký koláč. Iným sa potili hlavy pod huňatými zvieratkami alebo sa tak tešili na Vianoce, že zo skrine zhrabli santa čiapku. Jeden učiteľ nosil celý deň veľký šedý čarodejnícky klobúk. Bolo to milé. Najviac sa na túto somarinu dali však zlákať tí najmladši. No veľa chalanov využilo príležitosť a vytasilo svoje šiltovky.
     Ako som dnes išla autom domov, moju pozornosť upútal jeden dom. Na jeho príjazdovej ceste bolo vyložených množstvo vecí. Človek by si myslel, že sa jeho obyvatelia sťahujú alebo upratujú. Ale nie. Jednalo sa len o typický predaj nepotrebných vecí v domácnosti :) A to som si ako decko myslela, že je asi nemožné predávať moje staré oblečenie len tak na ulici :D
   
     Konečne tento víkend nebudem tráviť doma alebo čisto len s mojou rodinou a väčšinu času zavretá v izbe.

     Hneď prvý deň v škole som sa zoznámila s jedným strašne milým chalanom, ktorý sa sem prisťahoval s rodinou z Californie. Jeho otec je vojak a preto pomerne často menia svoje bydlisko. Tu v Colorade je plno vojakov, vzhľadom na to, že sú tu asi 3 vojenské základne. Prihovoril sa mi počas obednej prestávky a bola som tomu nesmierne vďačná lebo v jedálni bolo tak veľa ľudi, že asi ťažko by som našla tých mojich "seniorov", s ktorými som sa dohodla deň predtým. Takže od prvého dňa obedujem výlučne s ním. Je to naozaj fajn pocit, keď viete, že sa na niekoho môžete obrátiť a nemusíte rozmýšlať komu sa privtrieť ku stolu :D. Plus tento týždeň ma začal voziť aj zo školy domov. Čo je oveľa pohodlnejši spôosob dopravy než šľapať na bicykli so 7 kilovým závažim (knihy) na ramene.
     Včera som s ním a jeho 3 kamoškami bola v čínskej reštaurácii. Preavažne sushi. Hodnotím ako super večer :). Jedlo vyzeralo fakt že lákavo. A ceny boli tiež veľmi zaujímavé. Za jedlo sme platili každý cca 20$ plus prepitné tak 2,50$. Michiah povedal, že tam už viac krát nepôjdeme :D Súhlasim. Som tu už 2 týždne a ešte som nebola ani v pravom americkom Mc donalde! 

     Na obrázku na pravo je Michahova najlepšia kamarátka Katelyn, ktorá sa každý rok sťahuje na iné miesto. Akurát sa vrátila z Nórska a ostatné roky strednej školy strávila tu v Colorado Springs, na Floride a v Californii. Vo štvrtok odchádza na výšku na Floridu. To je život :) Ale asi to nie je až také dokonalé, stále sa zoznamovať s noými ľudmi a po roku sa s nimi lúčiť. Tak či tak, je strašne zlatá a som rada, že som ju spoznala. Baby napravo, sú jej dobré kamošky, dvojičky. Viem, nevyzerá to tak :D.Aj oni su veľmi milé a celkovo som sa v ich spoločnosti cítila dobre. Každá má svoje vlastné auto. To ma mierne šokovalo. A kebyže len nejaké šrotiny ale jedna má veľkú Toyotu a druhá nejaký športiak čo si prednedávnom kúpila.

Ja & Michiah

     Zajtra sa spoločne chystáme do lunaparku  (Elitch gardens). Strašne sa teším! :) Odchádzame o 8 aby sme tam mohli byť už od otvorenia a tipujem, že tam ostaneme až do konca. Potom sa vraciame naspäť z Denveru do Colorado Springs a ideme kempovať. Priznávam sa, ešte som nikdy nekempovala, takže asi mi veríte,že som z toho celkom vo vytržení :)