sobota, 12. mája 2012

Prvá Veľká Noc bez vody

     Samozrejme, že Američania oslavujú Veľkú noc rovnako ako aj Vianoce na iný štýl než my. Jedna z vecí, ktorá mi na americkej Veľkej noci najviac chýbala boli tie 3-4 dňové prázdniny, nie som si istá ako to tento rok bolo. My sme však nedostali ani len jeden deň! No a vysvetlenie je jednoduché. V USA je tak veľa národností a náboženstiev, že by bolo naozaj ťažké vyhovieť každému. No a ako som sa aj v mojej Governement triede dozvedela, štát nemôže uprednostňovať jedno náboženstvo pred druhým a preto jediným neštátnym sviatkom sú Vianoce, no to i len 25. decembra. Keď študenti dostanú voľno v čase Vianoc, tieto prázdniny sa nevolajú vianočné, ale zimné!
     No ale vráťme sa späť k Veľkej noci. Jediný deň kedy sa niečo oslavuje a koná je nedeľa. Pôvodne som chcela ísť do kostola, keždže v piatok som kvôli škole a tréningu nemala ani len príležitosť. Moja host rodina sa však do kostola nechystala. Otec mi navrhol, že ma môže odviesť, no predstava, že tam budem sama sedieť sa mi moc nepozdávala. A navyše som nechcela premeškat tú pravú Veľkú noc v americkej rodine. Tak som sa rozhodla, že ostanem doma a kostol si vynahradím niekedy inokedy.
     Ráno mi na dvere zaklopala moja 11-ročná sestra Key Cee a do rúk mi vložila malý košík s obsahom sladkostí ako Peanut butter vajíčka, Snicker´s zajačik, jelly beans a asi najlepšou časťou bola 15 $ poukážka na nákup v Targete (niečo ako Tesco, len trošku krajšie :D). Ako som sa neskôr dozvedela, Easter Bunny ráno doniesol košiky plné sladkosti (a poukážok ;) ) pre Key Cee, mňa a Kolbyho, no nechal aj zopár pre rodičov. Na raňajky sme mali na výber kopu "donats", ktoré doniesol Chris ráno z potravín. No a nasledovalo hľadanie veľkonočných vajíčok po záhrade! Poďla pôvodnej tradície ich mal poskovávať Easter Bunny, ale rodičia sa asi rozhodli, že by to bolo nesmierne náročné utajiť, takže tradíciu mierne pozmenili. :) No a bohužiaľ som asi príliš stará na pobehovanie po záhrade a hľadanie vajíčok naplnených sladkosťami. :( Takže som aspoň pomohla Kolbymu a Michiahovi ich poskovávať. Čo bola nakoniec možno ešte väčšia sranda! Chúďa Kay Cee nemohla asi zo päť nájsť. Nečudo, keď boli schované v kríkoch alebo pod listami. :D
       Sviatočný obed mi pripomínal domov. Mali sme údenú salámu a ja som k tomu pripravila zemiakový šalát. Presne taký ako od babky! Musím priznať bola som na seba hrdá. :) No a host mama urobila ryžu, ktorá mi mimochodom vôbec k údenému mäsu nepasovala, no ale dobre. Američania majú iné chuťové poháriky, to som sa už stihla naučiť. A ako prílohu sme mali uvarenú mrvku a kukuricový šalát. Pochutila som si. 
        Poobede sa ma kamoška Alyssa cez sms pýtala, či nechcem ísť na turistiku. Tak si vravím prečo nie? O chvíľku ma vyzdvihla aj spolu s jej švagrom a trošku sme si zabehali a poskákali po skalách. Musím uznať, že tie červené skaly mali svoje čaro! No a unavení sme na večeru zakotvili v dome Alyssinej známej, kde sme sa stretli aj s jej maminou. A ja som mala nie len veľkonočný obed, ale aj večeru. :) A predstavte si, bolo to opäť údené! Takže predsa len sú v niečom  americké veľkonočné tradície spoločné s tými našimi. :) 

piatok, 6. apríla 2012

Ako je to s telefónmi v USA?

         Ako začala škola, uvedomila som si, že bez mobilu sa nezaobídem. Mojou prvou voľbou bola kúpa jedného zo smart telefónov, pretože som očakávala, že budú lacnejšie tu v Amerike než u nás. Tak som navštívila T- mobile obchod a popýtala sa na rôzne ponuky a koľko by ma čo stálo. Niektoré, povedzme že uspokojivé modely telefónov sa zdali na prvý pohľad veľmi lacné, dokonca boli až zadarmo. No háčik bol samozrejme v tom, že sa k nim viazal dvojročný kontrakt, ktorý zahŕňal mesačú platbu minimálne 40$ - 100$. No a navyše bolo už od začiatku jasné, že v Amerike pobudnem len necelý rok, takže môj kontrakt bude potrebné zrušiť koncom pobytu. No a ako som sa informovala za zrušenie zmluvy by som musela platiť nemalé peniaze. Nepamätám sa koľko to presne bolo, či 200$ či vyše, ale dokonca ani zamestnanci T- mobilu mi túto možnosť neodporúčali. Išla som si overiť aj iných operátorov (Verizon, AT&T) a ich zmluvy, no všade to bolo v podstate rovnako, s malými rozdielmi, ale plateniu za zrušenie kontraktu by som sa nikde nevyhla. 
       Mojou ďalšou možnosťou bolo rozhliadnuť sa v obchode s použitými mobilmi. Áno, túžba po novom telefóne ma dohnala až sem.:) Ceny boli nižšie, žiadna viazanosť, ale na začiatku môjho pobytu som mala kopu iných výdajov ako platenie školy a volejbalu, takže mi v prvý mesiac neostávalo veľa peňazí navyše. Nepamätám sa presne koľko tieto mobily stáli, no tie lepšie boli stále cez 200$. Tak som nejako od kúpy "smart phonu" opustila. 
        Počas druhého víkendu čo začala škola ma Michiah zavolal aj s jeho kamarátkami do zábavného parku v Denveri a na stanovačku. To znamenalo, že som išla stráviť prvú noc mimo mojej host rodiny. No a myslím si, že bolo od nich veľmi milé, že sa mi rozhodli kúpiť jeden z lacných mobilov vo Walmarte, keďže ja som bola stále tak nerozhodná a neschopná si ho kúpiť sama. Bola to len jednoduchá LG vyklápačka za 30$. A poslúžil mi dobre! V tejto cene bol dokonca zarátaný aj asi 10 $ kredit na volania alebo smsky. A keď som tieto peniaze minula, rýchlejšie než som si myslela, musela som nájsť nejaký iný výhodný spôsob platenia za telefón. Jeden z dôvodov prečo som tento kredit prevolala tak rýchlo bolo to, že tu v Amerike platíte aj za príjimanie sms a hovorov! Za sms 10¢ čo je síce len 0,07 eura a za hovory 10¢ - 33¢ /minúta. Zdá sa to neporovnateľne lacnejšie než u nás, ale to neviete ako tu ľudia textujú. Smsky obsahujú častokrát len jedno slovo a pokiaľ sa len dohodnete na nejakej banálnej veci, preesemeskujete aj zo 20 sms, a ani neviete ako a váš účet je pomerne vysoký. Preto som sa rozhodla o mesačný paušál na neobmedzené smsky za 15 $. Síce nemôžem volať, ale verte mi, bez toho by ste sa v pohode zaobišli aj vy. :) 
          No a musím ešte spomenúť, že potom čo som odišla od mojej ex rodiny, alebo lepšie povedané potom čo ma vykopli, prišla som aj o mobil. Tajne som dúfala, že Kelly nenapadne si ho vypýtať a že si ho budem môcť ponechať aspoň dovtedy, kým si nekúpim nový. No naneštastie asi počula moje myšlienky a bola neoblomná. Jeden týždeň som bola bez mobilu a cítila som sa pomaly ako bez ruky. Nežartujem! A počas tohto týždňa som potrebovala mobil ako nikdy predtým. Túžila som sa porozprávať o mojej situácii s kamošmi a v škole okrem obedu nebolo kedy. A taktiež som sa snažila nájsť novú rodinu spomedzi mojich kamarátov, ktorá by bola ochotná ma hostiť. A verte mi bolo ťažké diskutovať niečo tak dôležité počas 5 minútových prestávok a obedu. No šťastie mi prialo a našla som si novú rodinu. Ešte skôr než sa ma rohodli hostiť až do konca môjho pobytu, Jen mi kúpila nový telefón. Úplne jednoduchú Nokiu. Tiež to bolo od nej nesmierne milé. V prvý týždeň bola totižto v domienke že u nich neostanem dlhšie než pár dní. No napriek tomu bola neústupná a nedovolila mi za túto asi 25 $ Nokiu zaplatiť. 
        Takže moja rada pre budúcich exchange studenotov v Amerike znie: Bez mobilu sa nezaobídete a pokiaľ nechcete platiť prehnane veľa sa paušál alebo si neplánujete kúpiť I phone, ktorý je tu rozhodne lacnejší než u nás, vyberte si jeden z telefónov, ktoré tu nazývajú prepaid cell phones. 
        

sobota, 31. marca 2012

Let´s go skiing!

        Mala som tú príležitosť okúsiť slávne lyžiarské strediská v Colorade. Colorado je v podstate známe krásnou prírodou a láka mnoho profesionálnych športovcov. O tom svedčí aj Olympic training center priamo v mojom meste Colorado Springs, ktoré slúži ako stredisko na prípravu väčšiny amerických športovcov, ktorí sa zúčastnia olympiády. V auguste som mala šancu vidieť závod tých istých cyklistov, ktorí jazdili aj na minulom Tour de France. Prišla som povzdbudiť našeho Sagana a Velitsa.
        Už len keď sa pozriem z okna, pred očami sa mi črtá nádherná scenéria zasnežených vrchov. Bol by to hriech neokúsiť ich na vlastnej koži! Mám štastie, že naša škola poriadá lyžiarske výlety, inač by som sa na tieto hory prvadepodobne nedostala. Z pôvodných asi 5 výletov sa naneštastie konali len 2. No jeden z nich bol dvojdenný, takže som si v Colorade zalyžovala naplno celé tri dni. Prvý "ski trip" sa konal v lyžiarskom stredisku nazývanom Keystone. A druhý, dvojdenný, v stredisku Winter Park. Ak ste aj vy rovnakí fanúšikovia zimných športov, asi si kladiete otázku, aký je rozdiel medzi lyžiarskými strediskami v Európe a v Amerike. Tak sa na to spoločne pozrime.
Lovisa & ja v Keystone
       Osobne som očakávala, že v Amerike nájdem všetko viac moderné, krajšie, lepšie než v Európe. No opak je pravdou. Pričom na Slovensku alebo v rakúskych Alpách nájdete špičkové vleky, s vyhrievanými sedačkami, v Colorade budete radi ak natrafite na vlek s tyčkou, na ktorú si môžte položiť lyže. Veď viete o čom hovorím. Ale nám to už príde prirozdené, nie sme zvyknutí na pocit voľne vysiacich lyži z vleku. No v takom Winter Parku som si vždy s úľavou vydýchla, keď som narazila na jeden z týchto "vysoko špickových" vlekov. :) No moje zhrozenie sa zdvojnásobilo, keď som nasadla na vlek, ktorí nemal ani len tu závoru pred vami. Predstavte si že sedíte na sedačke asi 6-10 metrov nad zemou, trošku spanikárenia a bez žiadnych zábran sa rútite priamo k zemi. Naozaj som sa divila, že sa nevyskytla žiadna tragédia, ktorá by prevadzkárov vlekov upozornila, že taká tyč by bola asi dobrým nápadom.
Naša Keystone skupinka
Winter Park
        No a čo sa týka reštaurácií a barov, tie sú postavené a prispôsobené pre masy ľudí. Myslím si, že je veľmi dobrým nápadom vybudovať namiesto kopy maličkých kolibiek aspoň jednu obrovskú jedáleň aj v našich slovenských strediskách. Tým by sme zabránili otravnému čakaniu na stôl počas rušných obedných hodín. Takže týmto pripisujem malé plus Amerike. Ceny za jedlo sú tipujem približne rovnaké, až na to, že medzi ponukou ťažko nájdete obľúbenú kapusnicu, guláš či buchtu. Namiesto toho si však môžte pochutnať na kuracom sendviči, cheesburgeri alebo mexických nachos.
         A ďalšou vecou, ktorú by som rada zdôraznila je kvalita snehu na colorádskych horách. Táto skutočnosť má pravdepodobne skôr niečo do činenia s prírodnými podmienkami než s údržbou. Za celý deň som nevidela žiadny ratrak, no ani večer počas nočného lyžovania som nenatrafila na žiadne duny, sneh bol stále rovný, hladký. Neviem ako je to možné, ale nesťažovala som si. :)
        A len tak pre zaujímavosť, zjazdovky sú tu značené rozdielne než u nás. Zelená, modrá, čierna pričom zelená je najľahšia a čierna najťažšia. Na Slovensku sa riadime podľa modrej, červenej a čiernej, pričom čiernej je pridelený rovnaký význam. Keď som sa spustila dole čiernou trasou, začala som sa modliť k všetkým svätým. Nebolo však cesy späť. :D Naozaj nemám problém so strmými zjazdovkami, ale táto čierna bola nie len že strmá, ale aj s takými veľkými dunami, že by ste sa zane mohli aj skovať. Dole, pri vleku, som si vydýchla, že som prežila bez zranenia a sľúbila som si, že takúto nedbalú chybu už viacej kráj nezopakujem.
       Pokiaľ sa tiež chystáte prísť lyžovať do Colorada, mojou voľbou by bol radšej Keystone než Winter Park. No aj tak najviac preferujem naše Alpy. :)

nedeľa, 4. marca 2012

Ako je to so športami na High School?

       Športy sú rozdelené do 3 sezón, jesenná, zimná a jarná. Pokiaľ sa chcete zapojiť do ktoréhokoľvek športu, musíte priniesť do určitého termínu, pred začatím sezóny, 3 podstatné veci:
  1. "Physicals"- papiere od doktora, ktoré potvrdzujú, že nemáte žiadne zdravotné problémy a môžete športovať bez rizika. Pre jesenný šport volejbal mi postačil dokument od doktorky zo Slovenska, ktorý bol súčasťou mojej prihlášky. Prihlášku som však vyplňovala niekedy v decembri/januári minulého roka, takže pre jarný šport tenis, som si musela tak či tak za tieto physicals zaplatiť, pretože škola mi nechcela uznať vyše roka staré dokumenty. No cena za physicals nebola žiadna tragédia. Ale treba vedieť kde pre ne ísť! Ja som platila 25 USD, no iní doktori, lepšie povedané zdravodné strediská od vás môžu chcieť aj 50 USD. Nezabudnite si pýtať "athletic physicals" namiesto "school physicals". Athletic physicals vás výdu lacnejšie, no poslúžia vám rovnako. ;)
  2. Dokument, v ktorom vyplníte bežné údaje o vás, o vašej host rodine, poistení atď. Maličkosť.
  3. 85 USD, ktoré pokryjú dopravu na zápasy, uniformu, športové pomôcky. Záleži od športu a od trénera. No viem, že tento poplatok za šport je rôzny na každej škole. Čo som počula od ostatných exchange studentov, oni platila buď len 40 USD alebo aj vyše 100 USD. Naozaj záleži od školy, mesta či od štátu.

A aké športy naša škola ponúka?

  • Jeseň: 
    • Football (Americký Futbal) - chlapci 
    • Soccer (Futbal ) - chlapci
    • Golf - chlapci
    • Cheerleading (Roztlieskavačky)
    • Softball - dievčatá (niečo ako baseball, len pre baby :D )
    • Volleyball - dievčatá
    • Cross Conutry (beh) - dievčatá a chlapci

  • Zima:
    • Basketball - dievčatá
    • Basketball - chlapci
    • Wrestling - chlapci
 
  • Jar:
    • Baseball - chlapci
    • Golf - dievčatá
    • Soccer (futbal) - dievčatá
    • Track & Field - dievčatá a chlapci
       Toto sú športy, ktoré ponúka naša škola. No keďže nemáme všetky športové vybavenia, je možné sa zapojiť do tímov iných škôl. Napríklad Vista Ridge HS nemá bazén, takže pokiaľ chcete robiť plávanie ako zimný šport, môžte byť súčasťou plaveckého timu na najbližšej škole, ktorá bazén má. Alebo v mojom prípade, sa zapojiť do tenisového tímu. VR bohužiaľ nemá kurty, takže všetky dievčatá z našej školy budú musieť hrávať v mene nášho najväčšieho rivala Sand Creek. Ide o to, že Sand Creek bol preplnený, tak sa distrikt rozhodol postaviť novú školu. No a odvtedy sa decká navzájom neznášajú, aspoň čo sa týka všetkých športových udalostí. Pokiaľ aj niekto nesleduje trebárs basketball, zápas proti Sand Creek si však nenechá ujsť. Už len kvôli tej atmosfére!
       No a ako som spomenula, jarnú sezónu som sa rozhodla zasvätiť tenisu. Z volejbalu si pamätám na dni, kedy som z domu odišla o 7:15 a vrátila sa zo zápasu o deviatej večer. Áno bude to drina, zabere mi to opäť pomaly všetok voľný čas, no aspoň sa nebudem nikdy nudiť a udrží ma to ako tak vo forme. Tenis je jeden z mojich najobľúbenejších športov, a po zimnom, prejedackom období si myslím, že som sa dobre rozhodla. :)
       Akurát som si prešla tento týždeň druhým tryoutom. Pre tých, ktorý nečítali jeden z mojich starších článkov, jedná sa v podstate o nábor do tímu. Tréner sa rozhoduje ktorí študenti sa dostanú do najlepšieho Varsity tímu, ktorí do JV či najslabšieho C tímu. Tenisový tryout sa pomerne odlišoval od toho volejbalového. Nerobili sme žiadne cvičenia, len sme proti sebe hrali zápasy. Vyhrala som 3-krát a prehrala raz, proti trénerkinej dcére. No to som prehrala 6:0 a bol to prvý zápas, takže sebavedomie mi rozhodne vzrástlo. :D Ale nakoniec som nemala veľký problém poraziť ostatné dievčatá. V piatok trénerka vyhlásila kto bude hrávať na akom poste. Tri najlepšie baby hrajú singles, jednotkou je Abby, trénerkina dcéra, ja som druhá a tretie miesto je stále otvorené, rozhodne sa v pondelok. No a zvyšok bude hrávať doubles (dvojhry). Naozaj som chcela dostať jednu zo single pozícii, keďze po volejbale, príkladovom tímovom športe, som túžila hrávať len sama za seba. A vyšlo mi to. :) Prvé zápasy hráme o 4 dni vo švrtok, tak mi držte palce. Budem to potrebovať, keďže hrám proti druhej najlepšej hráčke tímu.