Prvá Veľká Noc bez vody

     Samozrejme, že Američania oslavujú Veľkú noc rovnako ako aj Vianoce na iný štýl než my. Jedna z vecí, ktorá mi na americkej Veľkej noci najviac chýbala boli tie 3-4 dňové prázdniny, nie som si istá ako to tento rok bolo. My sme však nedostali ani len jeden deň! No a vysvetlenie je jednoduché. V USA je tak veľa národností a náboženstiev, že by bolo naozaj ťažké vyhovieť každému. No a ako som sa aj v mojej Governement triede dozvedela, štát nemôže uprednostňovať jedno náboženstvo pred druhým a preto jediným neštátnym sviatkom sú Vianoce, no to i len 25. decembra. Keď študenti dostanú voľno v čase Vianoc, tieto prázdniny sa nevolajú vianočné, ale zimné!

     No ale vráťme sa späť k Veľkej noci. Jediný deň kedy sa niečo oslavuje a koná je nedeľa. Pôvodne som chcela ísť do kostola, keždže v piatok som kvôli škole a tréningu nemala ani len príležitosť. Moja host rodina sa však do kostola nechystala. Otec mi navrhol, že ma môže odviesť, no predstava, že tam budem sama sedieť sa mi moc nepozdávala. A navyše som nechcela premeškat tú pravú Veľkú noc v americkej rodine. Tak som sa rozhodla, že ostanem doma a kostol si vynahradím niekedy inokedy.
     Ráno mi na dvere zaklopala moja 11-ročná sestra Key Cee a do rúk mi vložila malý košík s obsahom sladkostí ako Peanut butter vajíčka, Snicker´s zajačik, jelly beans a asi najlepšou časťou bola 15 $ poukážka na nákup v Targete (niečo ako Tesco, len trošku krajšie :D). Ako som sa neskôr dozvedela, Easter Bunny ráno doniesol košiky plné sladkosti (a poukážok ;) ) pre Key Cee, mňa a Kolbyho, no nechal aj zopár pre rodičov. Na raňajky sme mali na výber kopu "donats", ktoré doniesol Chris ráno z potravín. No a nasledovalo hľadanie veľkonočných vajíčok po záhrade! Poďla pôvodnej tradície ich mal poskovávať Easter Bunny, ale rodičia sa asi rozhodli, že by to bolo nesmierne náročné utajiť, takže tradíciu mierne pozmenili. :) No a bohužiaľ som asi príliš stará na pobehovanie po záhrade a hľadanie vajíčok naplnených sladkosťami. :( Takže som aspoň pomohla Kolbymu a Michiahovi ich poskovávať. Čo bola nakoniec možno ešte väčšia sranda! Chúďa Kay Cee nemohla asi zo päť nájsť. Nečudo, keď boli schované v kríkoch alebo pod listami. :D
       Sviatočný obed mi pripomínal domov. Mali sme údenú salámu a ja som k tomu pripravila zemiakový šalát. Presne taký ako od babky! Musím priznať bola som na seba hrdá. :) No a host mama urobila ryžu, ktorá mi mimochodom vôbec k údenému mäsu nepasovala, no ale dobre. Američania majú iné chuťové poháriky, to som sa už stihla naučiť. A ako prílohu sme mali uvarenú mrvku a kukuricový šalát. Pochutila som si. 
        Poobede sa ma kamoška Alyssa cez sms pýtala, či nechcem ísť na turistiku. Tak si vravím prečo nie? O chvíľku ma vyzdvihla aj spolu s jej švagrom a trošku sme si zabehali a poskákali po skalách. Musím uznať, že tie červené skaly mali svoje čaro! No a unavení sme na večeru zakotvili v dome Alyssinej známej, kde sme sa stretli aj s jej maminou. A ja som mala nie len veľkonočný obed, ale aj večeru. :) A predstavte si, bolo to opäť údené! Takže predsa len sú v niečom  americké veľkonočné tradície spoločné s tými našimi. :) 

Ako je to s telefónmi v USA?

         Ako začala škola, uvedomila som si, že bez mobilu sa nezaobídem. Mojou prvou voľbou bola kúpa jedného zo smart telefónov, pretože som očakávala, že budú lacnejšie tu v Amerike než u nás. Tak som navštívila T- mobile obchod a popýtala sa na rôzne ponuky a koľko by ma čo stálo. Niektoré, povedzme že uspokojivé modely telefónov sa zdali na prvý pohľad veľmi lacné, dokonca boli až zadarmo. No háčik bol samozrejme v tom, že sa k nim viazal dvojročný kontrakt, ktorý zahŕňal mesačú platbu minimálne 40$ - 100$. No a navyše bolo už od začiatku jasné, že v Amerike pobudnem len necelý rok, takže môj kontrakt bude potrebné zrušiť koncom pobytu. No a ako som sa informovala za zrušenie zmluvy by som musela platiť nemalé peniaze. Nepamätám sa koľko to presne bolo, či 200$ či vyše, ale dokonca ani zamestnanci T- mobilu mi túto možnosť neodporúčali. Išla som si overiť aj iných operátorov (Verizon, AT&T) a ich zmluvy, no všade to bolo v podstate rovnako, s malými rozdielmi, ale plateniu za zrušenie kontraktu by som sa nikde nevyhla. 
       Mojou ďalšou možnosťou bolo rozhliadnuť sa v obchode s použitými mobilmi. Áno, túžba po novom telefóne ma dohnala až sem.:) Ceny boli nižšie, žiadna viazanosť, ale na začiatku môjho pobytu som mala kopu iných výdajov ako platenie školy a volejbalu, takže mi v prvý mesiac neostávalo veľa peňazí navyše. Nepamätám sa presne koľko tieto mobily stáli, no tie lepšie boli stále cez 200$. Tak som nejako od kúpy "smart phonu" opustila. 

        Počas druhého víkendu čo začala škola ma Michiah zavolal aj s jeho kamarátkami do zábavného parku v Denveri a na stanovačku. To znamenalo, že som išla stráviť prvú noc mimo mojej host rodiny. No a myslím si, že bolo od nich veľmi milé, že sa mi rozhodli kúpiť jeden z lacných mobilov vo Walmarte, keďže ja som bola stále tak nerozhodná a neschopná si ho kúpiť sama. Bola to len jednoduchá LG vyklápačka za 30$. A poslúžil mi dobre! V tejto cene bol dokonca zarátaný aj asi 10 $ kredit na volania alebo smsky. A keď som tieto peniaze minula, rýchlejšie než som si myslela, musela som nájsť nejaký iný výhodný spôsob platenia za telefón. Jeden z dôvodov prečo som tento kredit prevolala tak rýchlo bolo to, že tu v Amerike platíte aj za príjimanie sms a hovorov! Za sms 10¢ čo je síce len 0,07€ eura a za hovory 10¢ - 33¢ /minúta. Zdá sa to neporovnateľne lacnejšie než u nás, ale to neviete ako tu ľudia textujú. Smsky obsahujú častokrát len jedno slovo a pokiaľ sa len dohodnete na nejakej banálnej veci, preesemeskujete aj zo 20 sms, a ani neviete ako a váš účet je pomerne vysoký. Preto som sa rozhodla o mesačný paušál na neobmedzené smsky za 15 $. Síce nemôžem volať, ale verte mi, bez toho by ste sa v pohode zaobišli aj vy. :) 
          No a musím ešte spomenúť, že potom čo som odišla od mojej ex rodiny, alebo lepšie povedané potom čo ma vykopli, prišla som aj o mobil. Tajne som dúfala, že Kelly nenapadne si ho vypýtať a že si ho budem môcť ponechať aspoň dovtedy, kým si nekúpim nový. No naneštastie asi počula moje myšlienky a bola neoblomná. Jeden týždeň som bola bez mobilu a cítila som sa pomaly ako bez ruky. Nežartujem! A počas tohto týždňa som potrebovala mobil ako nikdy predtým. Túžila som sa porozprávať o mojej situácii s kamošmi a v škole okrem obedu nebolo kedy. A taktiež som sa snažila nájsť novú rodinu spomedzi mojich kamarátov, ktorá by bola ochotná ma hostiť. A verte mi bolo ťažké diskutovať niečo tak dôležité počas 5 minútových prestávok a obedu. No šťastie mi prialo a našla som si novú rodinu. Ešte skôr než sa ma rohodli hostiť až do konca môjho pobytu, Jen mi kúpila nový telefón. Úplne jednoduchú Nokiu. Tiež to bolo od nej nesmierne milé. V prvý týždeň bola totižto v domienke že u nich neostanem dlhšie než pár dní. No napriek tomu bola neústupná a nedovolila mi za túto asi 25 $ Nokiu zaplatiť. 
        Takže moja rada pre budúcich exchange studenotov v Amerike znie: Bez mobilu sa nezaobídete a pokiaľ nechcete platiť prehnane veľa sa paušál alebo si neplánujete kúpiť I phone, ktorý je tu rozhodne lacnejší než u nás, vyberte si jeden z telefónov, ktoré tu nazývajú prepaid cell phones. 
        

Let´s go skiing!

        Mala som tú príležitosť okúsiť slávne lyžiarské strediská v Colorade. Colorado je v podstate známe krásnou prírodou a láka mnoho profesionálnych športovcov. O tom svedčí aj Olympic training center priamo v mojom meste Colorado Springs, ktoré slúži ako stredisko na prípravu väčšiny amerických športovcov, ktorí sa zúčastnia olympiády. V auguste som mala šancu vidieť závod tých istých cyklistov, ktorí jazdili aj na minulom Tour de France. Prišla som povzdbudiť našeho Sagana a Velitsa.

        Už len keď sa pozriem z okna, pred očami sa mi črtá nádherná scenéria zasnežených vrchov. Bol by to hriech neokúsiť ich na vlastnej koži! Mám štastie, že naša škola poriadá lyžiarske výlety, inač by som sa na tieto hory prvadepodobne nedostala. Z pôvodných asi 5 výletov sa naneštastie konali len 2. No jeden z nich bol dvojdenný, takže som si v Colorade zalyžovala naplno celé tri dni. Prvý "ski trip" sa konal v lyžiarskom stredisku nazývanom Keystone. A druhý, dvojdenný, v stredisku Winter Park. Ak ste aj vy rovnakí fanúšikovia zimných športov, asi si kladiete otázku, aký je rozdiel medzi lyžiarskými strediskami v Európe a v Amerike. Tak sa na to spoločne pozrime.

Lovisa & ja v Keystone

       Osobne som očakávala, že v Amerike nájdem všetko viac moderné, krajšie, lepšie než v Európe. No opak je pravdou. Pričom na Slovensku alebo v rakúskych Alpách nájdete špičkové vleky, s vyhrievanými sedačkami, v Colorade budete radi ak natrafite na vlek s tyčkou, na ktorú si môžte položiť lyže. Veď viete o čom hovorím. Ale nám to už príde prirozdené, nie sme zvyknutí na pocit voľne vysiacich lyži z vleku. No v takom Winter Parku som si vždy s úľavou vydýchla, keď som narazila na jeden z týchto "vysoko špickových" vlekov. :) No moje zhrozenie sa zdvojnásobilo, keď som nasadla na vlek, ktorí nemal ani len tu závoru pred vami. Predstavte si že sedíte na sedačke asi 6-10 metrov nad zemou, trošku spanikárenia a bez žiadnych zábran sa rútite priamo k zemi. Naozaj som sa divila, že sa nevyskytla žiadna tragédia, ktorá by prevadzkárov vlekov upozornila, že taká tyč by bola asi dobrým nápadom.

Naša Keystone skupinka

Winter Park

        No a čo sa týka reštaurácií a barov, tie sú postavené a prispôsobené pre masy ľudí. Myslím si, že je veľmi dobrým nápadom vybudovať namiesto kopy maličkých kolibiek aspoň jednu obrovskú jedáleň aj v našich slovenských strediskách. Tým by sme zabránili otravnému čakaniu na stôl počas rušných obedných hodín. Takže týmto pripisujem malé plus Amerike. Ceny za jedlo sú tipujem približne rovnaké, až na to, že medzi ponukou ťažko nájdete obľúbenú kapusnicu, guláš či buchtu. Namiesto toho si však môžte pochutnať na kuracom sendviči, cheesburgeri alebo mexických nachos.

         A ďalšou vecou, ktorú by som rada zdôraznila je kvalita snehu na colorádskych horách. Táto skutočnosť má pravdepodobne skôr niečo do činenia s prírodnými podmienkami než s údržbou. Za celý deň som nevidela žiadny ratrak, no ani večer počas nočného lyžovania som nenatrafila na žiadne duny, sneh bol stále rovný, hladký. Neviem ako je to možné, ale nesťažovala som si. :)
        A len tak pre zaujímavosť, zjazdovky sú tu značené rozdielne než u nás. Zelená, modrá, čierna pričom zelená je najľahšia a čierna najťažšia. Na Slovensku sa riadime podľa modrej, červenej a čiernej, pričom čiernej je pridelený rovnaký význam. Keď som sa spustila dole čiernou trasou, začala som sa modliť k všetkým svätým. Nebolo však cesy späť. :D Naozaj nemám problém so strmými zjazdovkami, ale táto čierna bola nie len že strmá, ale aj s takými veľkými dunami, že by ste sa zane mohli aj skovať. Dole, pri vleku, som si vydýchla, že som prežila bez zranenia a sľúbila som si, že takúto nedbalú chybu už viacej kráj nezopakujem.
       Pokiaľ sa tiež chystáte prísť lyžovať do Colorada, mojou voľbou by bol radšej Keystone než Winter Park. No aj tak najviac preferujem naše Alpy. :)

Ako je to so športami na High School?

       Športy sú rozdelené do 3 sezón, jesenná, zimná a jarná. Pokiaľ sa chcete zapojiť do ktoréhokoľvek športu, musíte priniesť do určitého termínu, pred začatím sezóny, 3 podstatné veci:

1. "Physicals"- papiere od doktora, ktoré potvrdzujú, že nemáte žiadne zdravotné problémy a môžete športovať bez rizika. Pre jesenný šport volejbal mi postačil dokument od doktorky zo Slovenska, ktorý bol súčasťou mojej prihlášky. Prihlášku som však vyplňovala niekedy v decembri/januári minulého roka, takže pre jarný šport tenis, som si musela tak či tak za tieto physicals zaplatiť, pretože škola mi nechcela uznať vyše roka staré dokumenty. No cena za physicals nebola žiadna tragédia. Ale treba vedieť kde pre ne ísť! Ja som platila 25 USD, no iní doktori, lepšie povedané zdravodné strediská od vás môžu chcieť aj 50 USD. Nezabudnite si pýtať "athletic physicals" namiesto "school physicals". Athletic physicals vás výdu lacnejšie, no poslúžia vám rovnako. ;)
2. Dokument, v ktorom vyplníte bežné údaje o vás, o vašej host rodine, poistení atď. Maličkosť.
3. 85 USD, ktoré pokryjú dopravu na zápasy, uniformu, športové pomôcky. Záleži od športu a od trénera. No viem, že tento poplatok za šport je rôzny na každej škole. Čo som počula od ostatných exchange studentov, oni platila buď len 40 USD alebo aj vyše 100 USD. Naozaj záleži od školy, mesta či od štátu.

A aké športy naša škola ponúka?

• Jeseň: 

• Football (Americký Futbal) - chlapci 
• Soccer (Futbal ) - chlapci
• Golf - chlapci
• Cheerleading (Roztlieskavačky)
• Softball - dievčatá (niečo ako baseball, len pre baby :D )
• Volleyball - dievčatá
• Cross Conutry (beh) - dievčatá a chlapci

• Zima:
• Basketball - dievčatá
• Basketball - chlapci
• Wrestling - chlapci

 

• Jar:
• Baseball - chlapci
• Golf - dievčatá
• Soccer (futbal) - dievčatá
• Track & Field - dievčatá a chlapci

       Toto sú športy, ktoré ponúka naša škola. No keďže nemáme všetky športové vybavenia, je možné sa zapojiť do tímov iných škôl. Napríklad Vista Ridge HS nemá bazén, takže pokiaľ chcete robiť plávanie ako zimný šport, môžte byť súčasťou plaveckého timu na najbližšej škole, ktorá bazén má. Alebo v mojom prípade, sa zapojiť do tenisového tímu. VR bohužiaľ nemá kurty, takže všetky dievčatá z našej školy budú musieť hrávať v mene nášho najväčšieho rivala Sand Creek. Ide o to, že Sand Creek bol preplnený, tak sa distrikt rozhodol postaviť novú školu. No a odvtedy sa decká navzájom neznášajú, aspoň čo sa týka všetkých športových udalostí. Pokiaľ aj niekto nesleduje trebárs basketball, zápas proti Sand Creek si však nenechá ujsť. Už len kvôli tej atmosfére!
       No a ako som spomenula, jarnú sezónu som sa rozhodla zasvätiť tenisu. Z volejbalu si pamätám na dni, kedy som z domu odišla o 7:15 a vrátila sa zo zápasu o deviatej večer. Áno bude to drina, zabere mi to opäť pomaly všetok voľný čas, no aspoň sa nebudem nikdy nudiť a udrží ma to ako tak vo forme. Tenis je jeden z mojich najobľúbenejších športov, a po zimnom, prejedackom období si myslím, že som sa dobre rozhodla. :)
       Akurát som si prešla tento týždeň druhým tryoutom. Pre tých, ktorý nečítali jeden z mojich starších článkov, jedná sa v podstate o nábor do tímu. Tréner sa rozhoduje ktorí študenti sa dostanú do najlepšieho Varsity tímu, ktorí do JV či najslabšieho C tímu. Tenisový tryout sa pomerne odlišoval od toho volejbalového. Nerobili sme žiadne cvičenia, len sme proti sebe hrali zápasy. Vyhrala som 3-krát a prehrala raz, proti trénerkinej dcére. No to som prehrala 6:0 a bol to prvý zápas, takže sebavedomie mi rozhodne vzrástlo. :D Ale nakoniec som nemala veľký problém poraziť ostatné dievčatá. V piatok trénerka vyhlásila kto bude hrávať na akom poste. Tri najlepšie baby hrajú singles, jednotkou je Abby, trénerkina dcéra, ja som druhá a tretie miesto je stále otvorené, rozhodne sa v pondelok. No a zvyšok bude hrávať doubles (dvojhry). Naozaj som chcela dostať jednu zo single pozícii, keďze po volejbale, príkladovom tímovom športe, som túžila hrávať len sama za seba. A vyšlo mi to. :) Prvé zápasy hráme o 4 dni vo švrtok, tak mi držte palce. Budem to potrebovať, keďže hrám proti druhej najlepšej hráčke tímu.

California!

Večera na letisku

     Po tom, čo si ma moja nová rodina rozhodla ponechať, nasledovala ďalšia skvelá správa. Plánovali dovolenku do Californie a chceli ma zobrať so sebou, na rozdiel od Kelly a Paula, ktorí šli na plavbu Karibikom bezo mňa. Jediným háčikom bolo moje probation, podľa ktorého som nemohla cestovať mimo Colorada, štátu, v ktorom bývam. No po veľmi presvedčivých mailoch od Chrisa, ktorý ma v nich pravidelne každú stredu chválil, Connie mi povolila cestovať. Asi mesiac sa v našej rodine premielala téma "California" zo všetkých aspektov.

       Prišiel deň D. Zo školy som odišla už po prvej hodine. Bola to dvojhodinovka a apoň som konečne pochopila učivo z fyziky, takže neľutujem, že som išla. Doma som dobalila všetky veci a smer letisko Denver. Tam sme si dali obed/večeru a čakala na nás 2 hodinová cesta do Los Angeles, presnejšie Orange County. Áno to Orange County kde sa natáčalo OC California, len s tým rozdielom, že väčšina domov sa nachádzala niekde v Malibu a iných častiach LA. No vyzeralo to tam naozaj pekne a čisto. Veľa menších víl, hotelov a drahých áut. Vedela by som si predstaviť vlasniť jednu z týchto viliek. :)
        Len tak pre zaujímavosť, spiatočná letenka z Denveru do Orange County stála 190 dolárov. No pokiaľ si plánujete zobrať kufor, za ten sa dopláca 20 dolárov. Samozrejem záleží od spoločnosti, s ktorou letíte. Cena môže byť kľudne aj dvojnásobná. Keď som letela s európskymi airolinkami, nikdy som nedoplácala za kufor, ten bol už v cene. Takže ma táto skutočnosť trošku prekvapila. Zobrala som si len príručnú batožinu, do ktorej som sa v pohode na 5 dní zbalila a nemusela som nič doplácať. No ak by ste sa chystali na dlhšiu dovolenku, potrebovali viac vecí a váš kufor by mal nadváhu, čo znamená viac než 50 pounds (22, 7 kg) doplatili by ste o 70 dolárov naviac. Takže  v takom prípade je vyhodnejšie si zobrať 2 kufre.

        California je v časovom pásme o jednu hodinu menej od Colorada a o 9 hodín menej od Slovenska. Na letisku sme si požičali auto a smerovali na hotel v New Port Coast. No predtým sme sa zastavili v potravinách kúpiť nejaké jedlo na raňajky. No a hotel bol ÚŽASNÝ!!! Škoda, že bola zima na kúpanie sa v bazéne no a v mori to ani nehovorím. Bazén bol vyhrievaný no ale pri teplote 18 °C ma stále táto predstava bohvieako nelákala.
        Prvý deň sme strávili v Disney Lande. Vždy som si myslela, že Disney je len pre deti a že som na to už stará. No bol to neskutočný zážitok. Ani neviem čo by som o tom napísala. Treba to proste zažiť na vlastnej koži. :)

Tea cups

So súrodencami

Rainforest cafe restaurant

Hounted house

California Adventure park

        Mali sme kúpený dvojdenný lístok do Disney Landu v kombináciou s California Adventure, zábavného parku hneď oproti Disney. Piatkový deň sme strávili prevažne v California Adventure. Povedala by som, že veľký rozdiel medzi nimi nie je. V obidvoch parkoch sú rollercoastery, suvenírové obchody a plno ľudí. Osobne sa mi však viac páčil Disney Land. Viac detialov, krajšie zariadené.
      Po večery v Disney downtowne som sa rozhodla vrátiť do Disney Landu, vidieť to čo som nestila deň predtým a porobiť zopár fotiek. Moja host rodina zatiaľ nakupovala suveníry, ako šálky a kopu pripínačiek. A totálne zmorený po dvoch dňoch chôdze sme sa vrátili na hotel.
       Na víkend sme nemali žiadne plány. Jen, moja host mama, chcela mať trochu volnejší program. A ako som si po mesiaci stihla všimnúť, ona je hlavou rodiny a rozhoduje o tom, čo sa bude diať. V sobotnajšie ráno som sa poriadne vyspala, písala článok na blogu a cítila sa bezradne s myšlienkou ako môžem takto márniť čas na hotelovej izbe. Veď som predsa v CALIFORNII dokelu! :D Jen a Chris išli na nejaké stretnutie, kde sa im zamestnanci hotelu snažili predať členstvo za 2000 USD. Presné detaily neviem, ale podstatnou časťou bolo to, že za hodinu a pol sedenia a počúvania dostali zaplatené 250 USD. Na takú schôdzku by som s radosťou chodila aj každý týždeň. Keď sa vrátili, Jen bola hladná, tak sme sa vybrali hladať In-N-Out Burger. Vraj jeden z najlepších burger fast foodov. Bohužial sme natrafili len na taký s drive through a rada áut takmer siahala na cestu. Tak sme sa ocitli v Outlet outdoor shopping mall, kde sme sa naobedovali. A nasledovali dlho očakávané nákupy o ktorých Jen s nadšením rozprávala už mesiac vopred. O to väčšie sklamanie som zažila, keď sme tam strávili iba približne hodinu a pol. Jenin najobľúbenejší obchod je H&M a keďže H&M pre mňa nie je naozaj nič špeciálne, po pár minútach som sa od nej odpojila. Mojimi zástavkami boli Guess, U.S Polo a PanSun (predáva viacero značiek ako Roxy, Quiksilver). No a tie ceny sa rovnali pomaly naším číňanom! V U.S Polo som si kúpila sveter a košeľu len za 10 USD. Akurát keď som sa dostala do nákupného tranzu, pozriem na mobil a vidím 9 nových SMS. Každý člen mojej rodiny mi zanechal minimálne zo dve. V prvej sa ma pýtali či sa môžme stretnúť o 15 minút. A za ňou nasledovala prosebná sms od mojej jedenásťročnej sestry, ktorá sa dožadovala vedieť kde som, prečo neodpisujem na SMSky a oznámila mi že všetci chcú ísť pozrieť babku a že to je jej a Kolbyho hlavná priorita. Tak som každému odpísala tak rýchlo ako sa len dalo. Na mobil som sa však pozerala každú chvíľku takže som nečakala, že mi čo i len jedna sms môže uniknúť. No ale ako som prišla do PacSunu a skúšala som si oblečko tipujem, že som sa trošku možno na 20 minút pozabudla. Keď sme sa stretli, každý bol akýsi tichý a ani ja som nevedela čo povedať. Kay Cee, moja host sestra mi napísala ďaľšiu sms radiac mi ospravedlniť sa Jen, ktorá bola naštvaná. Tak som aj spravila.
       No a ako sme sa dostali k babke, sedeli sme v obývačke, nudili sa a každý sa hral na mobile alebo sa snažil zahnať čas iným spôsobom. Prečo? Babka ani nebola doma. Tak sme si takto asi hodinku užívali Californie. ;) Ach, bolo mi ťažko nemyslieť na všetky tie obchody v ktorých som mohla v tej chvíli byť.

Modelkovská fotka Kolbyho

      Jen v ten deň nejako ochorela, mala večer teplotu a presunlulo sa to v slabšej forme aj na host otca Chrisa. Nedelné odpoludnie sme opať trávili povalovaním sa na izbe, bez žiadných plánov. Znovu som začala rozmýšlať nad tým užasným outletom. Kebyže to nebolo tak ďaleko aj by som si privstala. :D No keďže som na probation, nepotrebujem ďalšiu rodinu ktorá sa na mňa začne sťažovať. Všetko som musela prehltnúť, výdych, nádych a vysvetliť sama sebe, že hosťovská rodina je predsa dôležitejšia ako moja sprostá posadlosť nákupmi! Pred obedom sme sa vybrali na prechádzku na pláž. Krása! Škoda len, že som namiesto plaviek nosila koženú bundu. Potom sme sa opäť vrátili na izbu a objednali sme si pizza hut z recepcie. Stále som dúfala, že sa zastavíme v outlet malle ale nieeee. Išli sme opäť na náštevu k babke.

     Odkedy som zistila, že slnko zapadá za horizontom, túžila som to vidieť a pofotiť. Tak sme sa okolo piatej, tesne pred západom vybrali na pláž. Už len fotky z auta boli úžasné! Veď posúďte sami. No úprimne môj foťák málinko prikreslil realitu. ;)

 Táto pláž sa volá Huntington beach. A západ slnka som stihla v posledných sekundách! K moru som z parkoviska doslova bežala, no stálo to rozhodne zato. :)

Baywatch!

   
 Posledný pondelkový deň sme strávili v San Diegu v Sea Worlde. Delfíny a Kosatky boli najlepšie! Och. Krásne to bolo. Sedeli sme v "soap section", čo znamenalo sedadlá kde na vás voda s najväčšou pravdepodobnosťou vyšplechne. No my sme mali "štastie" a prežili sme len s pár kvapkami na našich pršiplášťoch. V Sea Worlde bolo aj zopár rollercoasterov, ale tie v Disney bolo aj tak lepšie. Večer sme sa stretli s Jeninou sesternicou v jednej pizza - beer restaurant, ktorá bola totálne preplnená. No bol to vydarený večer. Jej manžel bol strašne vtipný. A mimochodom pochválili sa mi, že pred niekoľkými rokmi zavítali do Bratislavy. :)

      Dovolenka bola úžasná, som im nesmierne vďačná, že ma zobrali so sebou a že mi platili takmer za všetko. Jediná vec za ktorú som im dala peniaze bola letenka a to len preto, že som sa dodatočne ponúkla za ňu zaplatiť. No musím priznať, že ma trošku zožierali tie 2 dni, počas ktorých sme trávili čas na hotelovej izbe viac, než by bolo treba. Musela som sa im so všetkým prispôsobiť. Keď sa povedalo ide sa, išlo sa. Áno tak to väčšinou funguje s rodičmi ale pri mojej povahe a faktu, že mám už 18 rokov som sa cítila bezradne a s nulovou váhou názoru.
     A týmto dospievam k rozhodnutiu, že do Californie sa jedného dňa určite vrátim, navštívim Hollywood a Beverly Hillsa proste všetko čo len budem chcieť vrátane toho Outletového obchodu. :D

Nový začiatok

      Posledný mesiac som bola zaneprázdnená, bohužial nie najpríjemnejšími záležitosťami. Situácia s Kelly a Paulom sa po ich dovolenke v Karbiku rapídne skomplikovala. Nie som si istá či môžem takto verejne rozprávať o tom, čo sa stalo, keďže koordinátorka mi niekoľko krát s prízvukom opakovala, že o rodine Stark nemám povolené naďalej rozprávať. Môžem sa vám však zdôveriť s tým, že som obdržala warning list, asi týždeň po tom, čo sa moji host rodičia vrátili z dovolenky. Bola som z toho samozrejme nešťastná. No trápilo ma hlavne, že ma toto napomenutie brzdilo od výletu do Californie, ktorý som chcela v marci podniknúť. Musela som čakať mesiac, aby mi koordinátorka dovolila tento výlet zarezervovať. Počas 30 dní som mala podniknúť zmeny k lepšiemu čo sa však bohužial nestalo. V jeden pekný deň som sa vrátila domov zo školy a Paul mi povedal, že má pre mňa zlé správy. Oznámil mi, že odchádzam z ich domu a že mám asi 2 hodiny na to aby som sa pobalila a o piatej ma vyzdvihne moja koordinátorka Connie. Trošku brutál že? Keď vás niekto po 5 mesiacoch "vyhodí" z domu.  Nemohla som uveriť, že oni boli tí, ktorí to vzdali a prišli k takto dractickému riešeniu. Situácia medzi nami nebola ružová už dlhšiu dobu, no ja som sa bála niečo podniknúť. Čo ak by som sa dostala do ešte horšej rodiny? Táto otázka ma brzdila od uskutočnenia akékoľvek kroku. Po "srdcervúcej" rozlúčke som nasadla do Connieho auta a nemala som ani len tušenia čo ma čaká. Asi týždeň som bývala u nej doma. To bol zážitok vám poviem. No ale ako sa hovorí, čo nás nezabije to nás posilní. A som si istá, že čas strávený s ňou ma rozhodne posunul ďalej. Musela som sa strašne ovládať, aby môj hlas znel pokorne, aby som jej s ničím neprorečila a ničím ju nerozhnevala. No ale týmto už zachádzam do detailov, kde nesmiem.
         Cez víkend sa Connie chystala na dovolenku do Las Vegas a potrebovala sa ma jednoducho zbaviť. :) Takže proces hľadania novej rodiny sa musel urýchliť. Napísala som zoznam kamarátov, o ktorých som sa domnievala, že by boli ochotní sa ma ujať. Aspoň ako dočasná rodina, na týždeň, pokiaľ sa Connie vráti z dovolenky. Nie jedna z kamarátok sa ma už zopárkrát spýtala, prečo nezmením host rodinu, prečo sa jednoducho nenasťahujem k nim. No ja som úprimne namala to srdce, oznámiť Kelly a Paulovi, že mi s nimi nebolo dobre a len tak odísť. A plus zvykla som si na určitý komfort a súkromie. Tým mám na mysli moju izbu, do ktorej dvere som si vždy zavierala a to kvôli mačkám, ktoré by mi tam ináč všetko porozhadzovali. Celý dom v podstate smrdel zvieratami, nečudo keď tam žili 3 psi a 3 mačky, až na moju izbu. Mala som vlastne svoje súkromné kráľovstvo, kde som sa učila, pozerala filmy, seriály a bola na internete. Okrem hladu, som ani nemala dôvod túto izbu opustiť. Hej znie to pomerne izolovane. No ja som proste necítila potrebu a chuť tráviť čas v obývačke s Kelly pokiaľ sa ona učila alebo pozerala jeden z jej seriálov. No a Paula som veľmi často nevídala, keďže robí v kasíne nočné smeny a keď bol cez deň doma, ja som bola v škole alebo na tréningu. No ale vráťme sa k téme. Síce mi zopár kamarátok navrhlo sa k ním nasťahovať, keď už prišlo na lámanie chleba a naozaj som potrebovala ich pomoc, už až také ústretové a presvedčené o mne neboli. Allysa, jedna s mojich najlepších kamošiek by ma zobrala, ale nie skôr ako po 3 týžnoch. Jednalo sa o nejaké rodinné komplikácie, ktoré by však po tomto čase boli vyriešené. No Connie samozrejme nemohla čakať tak dlhú dobu a ja v jej prítomnost jak by dal. Pátranie po novej rodine pokračovalo. Sitúaciu však zhoršovala skutočnosť, že som bola bez mobilu a tým pádom bez kontaktov a šance komunikovať s mojimi priateľmi. Jedinou príležitsťou bola škola a to 5 minútové prestávky a obed. No ja som to nevzdávala, vedela som, že niekoho musím nájsť pokiaľ nechcem meniť školu hneď na začiatku druhého semestra.
        Ako som kráčala po chodbe a pýtala sa kamošky Amandy, čo si jej rodičia  myslia o mojom hosťovaní, ďalši kamoš Kolby sa pridal do rozhovoru a vraví, že sa mám nasťahovať k nim, že jeho rodičia by určite neboli proti. Tak mi dal číslo a Connie mala o kontak mojich potencionálnych rodín naviac. Pravdupovediac, nebrala som ho vážne. Veď je to predsa veľké rozhodnutie, niekoho prijať do rodiny a povedať bez akéhoľvek rozmýšľania, že jeho rodičia by s tým súhlasili mi prišlo trošku urýchlené. Iróniou je, že nad ním som ani len nerozmýšľala a nezahrnula som ho medzi zoznam ľudí, o ktorých som si myslela, že by mali záujem ma prijať. No v posledný deň sa črtali ďalšie dve kamarátky. Našťastie jednej z nich, Timberin otec, ma nemohol hostiť kvôli jeho práci v armáde. Viete, nemôžu vedieť či nie som nejaký špión z Európy. ;) Musím priznať, že mi aj trošku odľahlo, keď táto možnosť nepripadala do úvahy. O jej otcovi som nepočula nič pozitívne. A ja som potrebovala nový, lepší začiatok a nie prísť do už tak zlého rodinného zázemia.
      Ashley, spolúráčka z volejbalu bola najpravdepodobnejšou možnousťou. Jej rodičov poznám zvidenia a oba sa mi zdajú milí. No do hry vstúpili aj Kolbyho rodičia. S Kolbym som nebola nikdy super kamarátka, nikdy sme spolu nešli von, poznali sme sa len zo školy. Tak preto ma prekvapilo, že jeho rodina by bola ochotná ma hostiť bez toho, aby ma čo i len trochu poznali. Kolbyho rodičov som stretla len raz a zdali sa mi veľmi pohodoví a zábavní. Jediná vec o ktorú sa jeho otec obával bol jeho starší syn s ktorým som údajne flirtovala :D Jednalo sa o koncert v malej kaviarni, kde Ashley spievala a Kolby hral na gitare. Tam som sa v podstate po prvý krát rozprávala s oboma rodinami. No a Kolbyho brat Andrew tam nikoho nepoznal, rovnako ani ja, tak sme sa rozprávali o škole a viac-menej len o škole. :D No Andrew vyzerá dobre, takže pravdepodobne by jeho otec vinil rovnako každé iné dievča. Avšak Andrew odchádzal na druhý deň späť na výšku do Utahu, takže žiadne nevhodné situácie by už nenastali :D.
      Connie sa však stále obávala o Kolbyho a uprednostňovala Ashleyinu rodinu. Ja som jej neprotirečila. V podstate mi to bolo jedno, nevedela som čo čakať ani od jednej z domácností. Connie zavolala Ahleyinej mame a všetko sa zdalo byť vybavené. No po telefonáte skontrolovala svoju mailovú adresu a zistila, že táto rodina nebola schválená agentúrou. Jednalo sa len o nejaký detail ktorý by bol pravdepodobne v priebehu víkendu vyriešený. No Connie odchádzala v nedeľu, takže musela opať zavolať Kolbyho rodičom, rovnako ako aj Ashleyinym a oznámiť im, že tento týždeň strávim u Kolbyho. No proste jednala unáhlene a potom sa dostala do zbytočne trapnej situácie. Jej bordel. :)
      V sobotu poobede som dorazila s plným autom batožiny do ich domu. Bol to divný pocit, tváriť sa opäť ako doma, aj keď ten domov nevyzerá ani zďaleka povedome a ľudia v ňom sú vám rovnako cudzí. A najlepšie je keď vám povedia, urob si pohodlie, zober si na jedenie čo len chceš, cíť sa ako doma. V ten večer sme išli do kina a všetko mi platili. Keď som sa ponúkla, že si zaplatím za lístok, nedovolili mi, povedali  že tento týždeň som ako ich ďalšia dcéra. :) Film bol katastrofálny mimochodom. The darkest hour, nikdy to nepozerajte!
      No a prišla streda. Išli sme do T- mobilu kúpiť nový mobil, keďže ten predchádzajúci mi Kelly zobrala. Platila zaň, ale mohla mi ho aspoň na mesiac dovoliť ponechať, keďže asi týždeň dozadu som si naň predplatila mesačný paušák sms za 15 dolárov a plus dobila kredit o 10 dolárov na núdzové hovory. Kelly ma donútila, ale to ešte zjavne netušila, že za týždeň tie penaize nebudem mať ani kedy využiť. No a Kolbyho mama bola taká milá, že mi tento môj druhý mobil kúpila. Ja som si naň len opäť dobila kredit. Nechcela som, aby ona zaň platila, keďže som sa nechcela opať dostať do rovnakej sitúacie, kde si dotyčná osoba naň začne po čase nárokovať a ja ostanem odrezaná od sveta. No Kolbyho mama sľúbila, že 25 dolárov ju naozaj nezabije a je to môj telefón a môžem si s ním robiť čo len chcem. Tak som sa nechala prehovoriť.
      No a počas týchto 4 dní mi Kolby pár krát povedal, že by som mala ostať u nich, aby som nešla po týždni k Ashley. Tvrdil, že jej rodičia sú šialení alkoholici. Podľa mňa trošku preháňal a myslím si, že Ashley je tá, ktorá im hrá na nervy. No tak či tak, pri jeho slovách som sa začala obávať novej zmeny a novej rodiny. Ako tak som si zvykla po týždni na Connie dom, po pár dňoch na Kolbyho dom, nechcela som si opäť zvykať na niečí nový. Moje túžby sa vyplnili. Večer sme si sadli ku stolu a Kolbyho mama Jen mi navrhla, že môžem u nich ostať až do konca roka. :) Myslím, že veľkú zásluhu na tom mal Kolby a jeho nevlastný otec Chris, ktorý sa obávali ako by som znášala bývanie s Ashleynou rodinou. Som na "Probation" čo znamená podmienečné prepustenie a ak urobím akýkoľvek prehrešok, balím kufre. A oni su uvedomovali, že sťahovanie sa k tejto rodine by znamenalo len malý krôčik ku koncu môjho pobytu. Som im hrozne vďačná, že ma prijali do rodiny. Zatiaľ všetko funguje.
       No a čo sa týka celej situácie s mojou ex host rodinou a Connie sľubujem, že sa k tomu niekedy v budúcnosti ešte vrátim. V bezpečí domova. :D

Tipy na Vianočné darčeky

Koťátko Sam

     Šťastie, že moja hosťovská rodina pozostávala len z dvoch členov, takže som sa nemusela priveľmi trápiť s výberom darčekov. Pri kupovaní som sa zamerala hlavne na ich záľuby. Myslím si, že tým som im ukázala ako dobre ich poznám a to sa cení. :) Paul odo mňa dostal CD jeho obľubenej skupiny Oingo Bongo. Viem, že rád počúva hudbu dole v pracovni tak som sa ho raz nenápadne pýtala, akého speváka alebo skupinu má najradšej. A sám od seba mi povedal aj názov albumu po ktorom túži. Takže nebolo problémom toto CD objednať buť z Amazonu alebo ho kúpiť v obchode. No za poštovné by som platila pomaly rovnakú sumu, čo sa mi zdalo pomerne nevýhodné. Šťastie, že mám Brandona, ktorý zavolal do Independent record, dal odložit jediné CD Dead Man´s Party ktoré mali a na druhý deň sme ho spoločne vyzdvihli. Pri tej príležitosti som sa dozvedela, že Brandon by si rád kúpil DVD Hangover 2 a pridal ho do svojej zbierky k prvej časti. Táto informácia, ako som neskôr zistila, bola značne užitočná. Poprosila som ho, aby vybral tiež jedno CD pre jeho otca, keďže jeho vkus by som si netrúfla hádať. Nechcela som totižto prisť na Štedrovečernú večeru s darčekom len pre Brandona. Jeho rodičov mám tiež veľmi rada. No a čo sa týka Paula, všimla som si, že má rád voňavé tyčinky tak som mu jedni kúpila. No minula som naňho zatiaľ asi len 8 dolárov, čo sa mi zdalo primálo. Tak som sa opýtala Sarah, aký je jeho najobľubenejší futbalový tím a vybrala som mu termoskový pohár San Diego Chargers. Tu v Amerike každý muž žije futbalom a on nie je výnimkov. Mali ste vidieť jeho detský úsmev na tvári, keď rozbalil moje darčeky. Tvrdil, že to CD nevedel nikde zohnať! Objal ma, poďakoval mi a ja som mala neuveriteľne dobrý pocit z toho, ako som dokázala niekoho tak potešiť.

      Kelly to už bol ťažší oriešok, no aj napriek tomu si myslím, že mojím darčekom bola rovnako rada. V Hobby Lobby som vybrala psí rámček na fotky s labkami a kostičkami okolo. Počas ich dovolenky som poprosila Allysu aby spravila zopár fotiek mňa so psami. No nebolo vôbec ľahké dostať všetky zvieratá do záberu. Takže nakoniec najlepšia fotka bolá tá s Nemom, ktorý ma ako jediný v skutočnosti poslúchal a pózoval spolu so mnou. Možno si myslite, že na fotorámčeku nie je nič výnimočné, že je to jeden z najbežnejších darčekov, no ja som mala svoje dôvody prečo som sa preň rozhodla. Po prvé, Kelly ma zarámované všetky exchnage študentky, po druhé miluje svoje zvieratká nadovšetko a po tretie bol v 50% zľave. :) Keďže Paulovi som kúpila tri darčeky bolo by nefér dať Kelly len jeden. Pôvodne som rozmýšľala nad vzormi na vyšívanie, keďze to je jedna z jej najväčších záľub, no nenašla som žiadny vzor, ktorý by sa mi páčil, tak som sa rozhodla pre knihy o varení. Každý víkend si listuje v jednej z kníh a zapisuje si ingrediencie, ktoré bude potebovať. Tak ma napadlo, že tento darček ju poteši a zúžitkuje z neho celá rodina. :D Vybrala som knihu s receptami za 30 minút a druhú o príprave "Wraps" , ktoré viem, že má rád rovnako Paul ako aj Kelly. A myslím, že som sa celkom trafila výberom kníh, keďže sme z jednej z nich mali 2 večere v priebehu jedného týždňa.
      Pre mňa osobne nakupovanie darčekov pre host rodinu nebolo vôbec náročné. Stačilo sa len máličko zamyslieť nad tým aké sú ich záľuby alebo čo by ich potešilo. Takže pokiaľ ste tiež exchange študent a trápi vás táto otázka, nezúfajte, len sa nenápane popýtajte alebo buďte všímavý a nápady sa len tak pohrnú. ;)

Fotka použitá do fotorámčeku