Winter Camp

Pohľad z môjho domu.

     Minulý týždeň som bohvieako školu nevidela. V pondelok bol halloween ako som už spomínala, v utorok mi nebolo moc dobre, tak som nešla do školy a v stredu by som nešla tak či tak, ale cez noc nasnežilo, tak sme dostali deň voľna, tzv. snow day. :) A v piatok bol ďalší "day off", čo znamená, že iba učitelia boli v škole. Takýto predĺžený víkend sme mali zatiaľ 2-krát. Nesťažujem si. A čo sa týka snow day, každý vrátane učiteľov sa modlí aby snežilo, stači máličko a dištrikt presunie vyučovanie o 2 hodiny neskôr alebo úplne zruší. Ide o to, že asi polka školy šoféruje auto a rodičia by neboli nadšení, kebyže ich deťúrence nabúrajú. Nanešťastie je tu veľmi suché počasie, takže snow day nebýva tak často ako by bol u nás na Slovensku :).
     V piatok som takmer na celý víkend vypadla do hôr na Winter Camp, ktorý každoročne organizuje spoločnosť nazývana Young Life. Ide o kresťanskú organizáciu, ktorá má pôsobenie po celom svete. Young Life spolupracuje s deckami zo stredných škôl, pričom každá škola má svojich leadrov, vedúcich, ktorí usporiadávajú spoločné stretnutia. Takto sa stretávame každý ponelok o 19:07 v dome jedného z nich. No priznávam sa, našla som si čas zatiaľ len 2-krát. Dnes je pondelok, nemala som žiadny tréning, doma som už od tretej, no stále som sa nedostala k učeniu. A momentálne sa mi viac páči predstava pozerania seriálov a ležania v posteli. Snáď budúci týždeň.
     A ako vlastne vyzeral tento Winter Camp? Dorazilo asi 200 deciek z celého Colorada. Cena za tento víkend bola 150 dolárov, čo sa mi zdá pomerne dosť. No ja som zatiaľ neplatila ani cent, keďže vedúci mi tvrdi, že peniaze nie sú nikdy prekážkov v Young Life. Tak si vravím, prečo neísť a nevyskúšať čosi nové?

Spolubývajúce, na izbe nás bolo 18!

Videli ste film Camp Rock? Ja som si počas týchto 3 dní pripadala pomaly ako hlavná hrdinka :D. S jediným rozdielom, že nešlo o tanečno-hudobný tábor. No ale ani to nebránilo väčšine deciek spievať a tancovať na každom kroku :) Občas som si až pripadala, že medzi nich nepatrím. Ako keby som sa nedokázala len tak bezdôvodne zabávať.V piatok večer, sobotu doobeda a večer a v nedeľu ráno sme sa všetci zišli v klubovej miestnosti, kde sme spievali pesničky ako Baby od Justina Biebra, Just The Way You Are od Bruna Marsa, Hero od Enrique Iglesiasa či I Want It That Way od Backstreet Boys. Takže pokiaľ ste si mysleli, že na kresťanskom tábore, sa spievajú iba nudné náboženské piesne boli ste na omyle:). Gitarový doprovod nám robil jeden vraj "slávny" spevák. Nikto o ňom nikdy nepočul, ale vydal album, takže asi preto ho považovali za populárneho. No môj názor je, že mu to išlo viac s tou gitarou ako so spievaním. Potom nasledovalo jeho krátke vystúpenie, vždy zaspieval asi jednu pesničku a nakoniec prišiel chlapík, ktorý nám rozprával príbehy zo života a veľmi nenúteným spôsobom jednoducho "kázal slovo božie". Priznávam sa, že v kostole väčšinou zaspávam asi po 2. minúte, rozmýšlam nad všetkým možným a moje ucho neprijíma ani len slovko. No tento týpek mal takú mimiku, gestiku a zmysel pre humor, že ho nebolo možné nevnímať. Po pódiu sa hýbal, všetko názorne ukazoval a keď čítal z biblie, boli to len krátke úseky, ktoré v zápäti vysvetlil tak, že som porozumela aj ja, s mojou nie dokonalou angličtinou. Pravdupovediac som sa vždy naňho tešila.
Po každej kázni sme sa všetci zatvorili na izbách a spolu s našimi leadrami sme viedli "cabin talks". V kruhu sme rozoberali najprv bežné otázky a nakoniec sme prešli k veľmi intímnym a chúlostivým témam. Asi polovica z nás sa pri rozprávaní svojich osobných príbehov rozplakala. Bola som prekvapená ako títo amíci dokážu byť úprimní.

V sobotu po raňajkách sme mali odporúčané si obliecť "grubby clothes", oblečenie ktoré môže byť zničené a odhodené, ako vravela naša baliaca príručka. Tak som si od Paula požičala mikinu a gate, ktoré mi parádne sedeli. Jemu to je už všetko malé. Na dvore sme sa začali obhadzovať múčnymi bombami a oblapkávať penou na holenie :D Ja som celý čas stála nenápadne na okraji a snažila som sa byť neviditeľnou. Vyšlo mi to. :) Aspoň som si nemusela vystáť dlhú radu na sprchy.

Pred zoskokom

Potom sme mali asi 4 hodinové voľno. Asi za najväčšie lákadlo som považovala "screamer". No ako to opísať? V podstate jedna veľká húpačka, z ktorej by ste si neželali padnúť. :) Ako som stála na hrane dosky, držiac rampu, dotýkala som sa zeme jedine koncami prstov. Priala som si, sa už len rýchlo pustiť a letieť, keďže táto poloha bohvieako pohodlná nebola. No musela som čakať na odpočítanie inštruktora, aby sme sa všetky tri naraz odrazili od podpery. "One, two, three, STEP!" A letíme...Srdce mi tĺklo ostošesť. Úprimne som nedôverovala všetkým tým lanám, ktoré nám mali zaručiť bezpečnosť. No ale som tu a stálo to za to. :)
Niektorí šialenci v mrazoch obliekli plavky a mačkali sa vo vírivke. No uznajte :D.
Ja som bola po tomto screameri taká vymrznutá, že som zaliezla do izby a študovala som na pondelnajší test z matiky.
No a v nedeľu sme mali posledné raňajky, posledné piesne, kázeň a čakala nás 2-hodinová cesta domov.