streda 2. novembra 2011

18th birthday "party"

     Človek by si myslel, že oslavovať narodeniny v Amerike znamená párty vo veľkom štýle. Minimálne nejaká chata, vírivka vo dvore a polovica "pozvaných" deciek, ktoré ste v živote nevideli. Popravde som si moju oslavu až do takýchto extrémov nepredstavovala. A myslím si, že som dobre urobila, pretože realita ma pekne uzemnila. Takže ako presne prebiehala moja najdlhšie očakávaná udalosť v živote?
     Kelly, moja host mama, mi už v sobotu, 2 dni pre mojimi narodeninami len tak medzi rečou oznámila, že oni tento sviatok neoslavujú, že v podstate o nič nejde. Takže ma len zoberú v nedeľu do reštaurácie a mám to privilégium výberu medzi gréckou, čínskou či talianskou kuchyňou. Mala som chuť na pravú európsku pizzu, keďže tá americká väčšinou pozostáva len zo syru alebo syru so salámou a je asi 2- krát tak hrubá ako tá naša.
      No ale moje narodeninové nadšenie ohaslo, keď sme sa ocitli v jednoduchej talianskej reštike. Stoly bez obrusov, sedenie v červených boxoch a umelá dekoračná kvetina vysiaca zo stropu. Mala som predsa len zväčniť túto luxusnú oslavu. No bola som však v takej nálade, že som nemala ani len chuť vytiahnuť foťák z puzdra. Jedlo bolo dobré, to treba uznať. Ide mi skôr o ten prístup, akým sa "rodina" stavala k mojím narodeninám. Ako by to bolo len ďalších 63,64,65 rokov a nie jedinečných 18! Kelly sa dokonca ani len neprezliekla z domáceho oblečenia. Išla len v teplákoch, mikine a teniskách. Za to ja som si pomaly opätky obúvala :D. Zagratulovali mi, ale aj to len  jednoducho: "Happy birthday." Takže zbytočne som čakala na nejaký čo i len malý darček alebo na zapálenie sviečok na torte. Popravde potešil by ma aj nejaký ten muffin alebo cupcake :). No musela som to všetko predýchať a myslieť na to, že moje narodeniny oslávim tak ako sa patrí doma, na Slovensku,s rodinou, ktorá vie, čo sa patrí. Jediné ospravedlnenie, ktoré ma napadá je, že moja host rodina nemá deti a možno preto nevedia ako so mnou zaobchádzať. A pravdepodobne ma berú už ako dospelého jedinca. Čo je momentálne už pravda, ale nič to nemení na tom, že sa mohli trošku posnažiť a pripraviť mi aspoň nejaké malé prekvapenie.
Michiah, Chandra a Lovisa

Paula a ja spolu s čašníčkami
Keď som toto vyrozprávala môjmu najlepšiemu kamošovi Michiahovi a ďalšej výmennej študentke zo Švédska, tiež nechápali. Navrhli, že mi pomôžu usporiadať narodeninovú večeru, kde môžem pozvať všetkých priateľov. A tak som aj spravila. Pozvala som celý volejbalový tím a spolužiakov, s ktorými sa najviac bavím. Najprv som očakávala okolo 20 hostí, no v deň konania, pomerne veľa ľudí svoju účasť odvolalo. Na jednej strane ma to mrzelo, no nakoniec komorná atmosféra pozostávajúca z 11 ľudi bola naozaj príjemná. Stretli sme sa o 19:30 v reštaurácii nazývanej Fargo´s. Toto miesto vyzeralo naozaj luxusne no pritom ceny boli veľmi prijateľné. Na výber sme mali pizze rôznych veľkostí alebo šaláty. Zložili sme sa na niekoľko giant pizzas a džbány s colou a každý sme platili 7 dolárov čo je v prepočte asi 5 euro. Od Michiah a švédskej študentky Lovisy som dostala aj darček. Striebornú retiazku s kryštálovým srdiečkom a náušnice. Bolo to od nich veľmi milé. Aj mi všetci spoločne zaspievali. Len na tie sviečky som zabudla :( Ale ako vravím, prídem na Slovensko a oslavujem celý mesiac! :D
Zľava: Taylor (volleyball manažér), Paula (exchange študentka z Nemecka, ja, Audrey, Amanda, Michiach, Chandra, Lovisa ( exchange študentka zo Švédska) a Brandon


     Po večery sme smerovali do "Hounted house". V období halloweenu je v každom meste niekoľko strašidelných domov. Jedná sa len o sezónnu záležitosť. Ja, Michiah, Lovisa a moja kamarátka z Denveru (exchange študentka z Nemecka) sme sa odvážili podstúpiť túto hrôzostrašnú misiu. A pravdupovediac ja som bola vydesená na smrť zopár krát. :D V každom rohu na nás číhali ľudia - herci, prevlečený do kostýmov. Našťastie pravidlá im nedovoľovali sa nás dotknúť rovnako ako sme sa mi nesmeli dotknúť ich. No to im nebránilo sa hlavami priblížiť k našim tváram na vzdialenosť pár cm. Jeden z najdesivejšich momentov bol chlapík , ktorý na nás vyletel z motorovou pílou! Ten zvuk bol naozaj reálny! Celý čas som bola  nalepená na mojich kamošoch ako kliešť. No bol to jednoznačne zážitok.
V mojej izbe s Paulou
Zľava: Nemecko, Nemecko, Holandsko a myslím, že opäť Nemecko :D
Paula
     Kamoška z Denveru Paula u mňa prespala piatkovú noc. V sobotu sme leňošili v posteliach asi do pol 12 a okolo jednej sme sa aj s ostatnými exchange študentami stretli na bowlingu. Myslím že som vyhrala 2 krát. :) Potom sme ju aj spolu s druhou kamoškou odvezli asi 30 minút od CS, kde na nich čakali rodičia. Večer som strávila pri "strašidelnom" filme v dome kamošky Audrey. Keď vravím "strašidelný", myslím tým asi najpodivnejší film aký som kedy videla. Volal sa Poltergeista a je z roku 1982. Ľudia vtedy očividne nevedelí natáčať horory! V tomto filem bol mix všetkého. Duchovia, príšery v šatníku, kostlivci...No konečne som prišla na to, odkiaľ tvorcovia scary movie 2 brali inšpiráciu :)
     Nedeľné popoludnie som plánovala venovať učeniu, no ďalšia kamoška Amanda ma zavolala na vyrezávanie tekvíc. Taká ponuka sa neodmieta :) Bola to sranda a som rada, že som si mohla túto americkú tradíciu vyskúšat. No ale ten humus z tekvice už 2-krát chytať nemusím :D Amanda má pekný veľký dom v californskom štýle (pravdepodobne len bez bazénu), 2 mega psov (husky) a milú maminu, ktorá nám pripravila horúcu čokoládu. :)
     Takže nakoniec môj narodeninový víkend hodnotím na jednotku. Dooslavujem doma :).

Najprv treba tekvicu očistiť. Hnus :D
Vybrať motív a fixkou nakresliť.
Vyrezať
A nakoniec zapáliť sviečku :)

0 komentárov:

Zverejnenie komentára