Tento článok som začala písať už minulý týždeň, uznávam že najaktuálnejší vôbec nie je, ale chcela som ho dokončiť, v podstate zhodnotiť moju volejbalovú "kariéru" v Amerike :D Priznávam sa, že mi budú tie každodenné tréningy chýbať. No bola to drina. Zo školy som dennodenne chodila o 6 večer. Zo pár krát sme mali sobotňajší turnaj. To som bola preč od osmej ráno do osmej večer. Pamätám sa, ako som prišla zničená domov, s modrinami po celých kolenách, no cítila som ten pocit zadosťučinenia, že moje tvrdé pády mali zmysel a vyhrali sme.
Hrala som v základe, bola som súčasťou tímu. No pravdupovediac prišli aj chvíle keď ma to vôbec nebavilo a bolo mi viac menej jedno či vyhráme alebo nie. Škoda, že tento pocit prišiel aj v tie posledé dôležité zápasy. Ale nejde tu len o odhodlanie viťaziť u jednotlivca ale u celého tímu. No môžem s istotou povedať, že keď sa nechcelo mne, nechcelo sa ani zvyšku tímu. Akoby sa ten postoj a nálada prenášala z jednej na druhú. Asi preto viac preferujem single športy. Čo si spackáš to máš. :)
No našla som si zopár výborných kamarátok, kvoli ktorým sa na tie každodenné tréningy určite oplatilo chodiť. S Timeber a Alyssou si doteraz občas vyrazíme. A naša trénerka bola neskutočne milá osoba! Neučí na našej škole, takže už ju nebudem naďalej vidať a bude mi naozaj chýbať. V posledný tréning (lepšie povedané v posledný predpokladaný tréning) nám doniesla cupcakes a raz nás pozvala ku nej domov, sledovať náš prvý zápas a pohostila nás pizzou, sladkým a nápojmi. V chodbe mala mega vypchatého medveďa, ktorého zastrelil jej muž v Alijaške. Samozrejme smile & picture! ;)
Asi najväčším sklamním bolo, keď sa jedna z najlepších hráčok, blokárka Daniel rozhodla ku koncu sezóny skončiť. Otriaslo to celým tímom. Museli sme urobiť kompletné zmeny v zostave. Trénerka postavila smečiarku Sidney na post blokára a tým pádom dostala šancu ďalšia hráčka Mikaela ktorá predtým ani nehrávala. Ono sa to povie, že volejbal je pre 6 ľudí, takže ten jeden človek až taký podstatný byť nemôže, no to neplatí v prípade ak sa jedná o kľúčového hráča. Všetko teraz mohlo byť inak. Myslím si, že to čo urobila bolo neuveriteľne sebecké a nefér voči tímu. Jej odôvodnenie odchodu bolo, že sa nezabáva a že ju nebaví hrať za školu. Tak na to mohla myslieť skôr.
 |
| Naša telocnična v nie veľmi preplnený zápas :D |
Volejbal na americkej HS sa nedá ani zďaleka porovnať s tým, ktorý som hrala minulý rok za trenčiansky klub. Náš prvý zápas bol proti najväčším rivalom školy - Sand Creek HS. Ako prvé nastúpili najmladšie hráčky v tíme JV.Vždy sme im museli prísť preukázať podboru a pomôcť. Takže pre nás, najlepšie volejbalistky to znamenalo byť v telocvični od začiatku až do konca. Čo bolo od 4 až do 8-9 večer. Záležalo koľko hier sme odohrahali. JV boli doslova amáteri. Sledovať ich bolo občas trápenie :D. Po nich nastúpil C team. To už bolo o niečom inom. Povedala by som, že niektoré hráčky sa rovnali tým našim. Zopár z nich sa k nám neskôr pridalo, keď nám chýbali baby z Varsity tímu.
Tribúna v telocvični sa zapĺňala. Na jednej strane Vista Ridge fun zone - burácajúci študenti, vedľa nich sediaci, na vonok pokojní rodičia. Na protilahlej tribúne rovnaké osadenstvo zastupujúce Sand Creek. Pomaly sme sa išli nachystať, rozcvičiť. Trénerka predniesla zopár stratégií, ktorým som aj tak väčšinou nerozumela, ale chápajúc som prikyvovala. :) Nastúpili sme na čiary. Z mikrofónu sa ozval mužský hlas vítajúci rodičov a hlásajúci naše mená a čisla dresov. Keď zaznelo moje, ako vždy schomolené meno, ťapla som si so spokuhráčkami, poklusom prebehla k trénerkám a podala ruku coachovi Sand Creek. Krížom sme sa pochytali a otočili smerom k americkej vlajke. Zaznela hymna. Občas ju zaspievali nejaký študent či študentka. Pamätám si aj na duet, chlapec-dievča. To bol naozaj zážitok. No už som zabudla ako to bolo v tento prvý zápas. Potom sme si popod sieť poadali ruku s každou protihráčkou. "Good luck" znelo z našich úst, no vždy som mala na mysli presný opak. :) Hra začala. Bol to neskutočný pocit! Až teraz som pochopila, prečo sa každý na tento zápas tak tešil a rozprával o tom už týždeň vopred. Keď som podávala, z tribúny znelo moje meno. Prišlo mi to divné, myslím v tom dobrom slova zmysle, veľa ľudí ma totiž v tom čase ešte nepoznalo. Nepoviem vám ako sme dopadli, radšej si to pozrite na vlastné oči. ;) Vista Ridge vs. Sand Creek.
Sezóna trvala od 27.augusta do 28. októbra, čo znamenalo 2 mesiace zápasov. Každý týždeň po dva (utorky, štvrtky) takže celkovo zrhruba 16. Mrzelo ma, že volejbal sa na škole hrá len pár mesiacov, keď rátame aj predsezónnu prípravu. No takto mám aspoň možnosť si nejaký ten čas oddýchnuť a vo februári sa začat naplno venovať tenisu. :)
 | |
| Raňajky v IHOPe pred posleným zápasom |
0 komentárov:
Zverejnenie komentára