Winter Camp

Pohľad z môjho domu.

     Minulý týždeň som bohvieako školu nevidela. V pondelok bol halloween ako som už spomínala, v utorok mi nebolo moc dobre, tak som nešla do školy a v stredu by som nešla tak či tak, ale cez noc nasnežilo, tak sme dostali deň voľna, tzv. snow day. :) A v piatok bol ďalší "day off", čo znamená, že iba učitelia boli v škole. Takýto predĺžený víkend sme mali zatiaľ 2-krát. Nesťažujem si. A čo sa týka snow day, každý vrátane učiteľov sa modlí aby snežilo, stači máličko a dištrikt presunie vyučovanie o 2 hodiny neskôr alebo úplne zruší. Ide o to, že asi polka školy šoféruje auto a rodičia by neboli nadšení, kebyže ich deťúrence nabúrajú. Nanešťastie je tu veľmi suché počasie, takže snow day nebýva tak často ako by bol u nás na Slovensku :).
     V piatok som takmer na celý víkend vypadla do hôr na Winter Camp, ktorý každoročne organizuje spoločnosť nazývana Young Life. Ide o kresťanskú organizáciu, ktorá má pôsobenie po celom svete. Young Life spolupracuje s deckami zo stredných škôl, pričom každá škola má svojich leadrov, vedúcich, ktorí usporiadávajú spoločné stretnutia. Takto sa stretávame každý ponelok o 19:07 v dome jedného z nich. No priznávam sa, našla som si čas zatiaľ len 2-krát. Dnes je pondelok, nemala som žiadny tréning, doma som už od tretej, no stále som sa nedostala k učeniu. A momentálne sa mi viac páči predstava pozerania seriálov a ležania v posteli. Snáď budúci týždeň.
     A ako vlastne vyzeral tento Winter Camp? Dorazilo asi 200 deciek z celého Colorada. Cena za tento víkend bola 150 dolárov, čo sa mi zdá pomerne dosť. No ja som zatiaľ neplatila ani cent, keďže vedúci mi tvrdi, že peniaze nie sú nikdy prekážkov v Young Life. Tak si vravím, prečo neísť a nevyskúšať čosi nové?

Spolubývajúce, na izbe nás bolo 18!

     Videli ste film Camp Rock? Ja som si počas týchto 3 dní pripadala pomaly ako hlavná hrdinka :D. S jediným rozdielom, že nešlo o tanečno-hudobný tábor. No ale ani to nebránilo väčšine deciek spievať a tancovať na každom kroku :) Občas som si až pripadala, že medzi nich nepatrím. Ako keby som sa nedokázala len tak bezdôvodne zabávať.V piatok večer, sobotu doobeda a večer a v nedeľu ráno sme sa všetci zišli v klubovej miestnosti, kde sme spievali pesničky ako Baby od Justina Biebra, Just The Way You Are od Bruna Marsa, Hero od Enrique Iglesiasa či I Want It That Way od Backstreet Boys. Takže pokiaľ ste si mysleli, že na kresťanskom tábore, sa spievajú iba nudné náboženské piesne boli ste na omyle:). Gitarový doprovod nám robil jeden vraj "slávny" spevák. Nikto o ňom nikdy nepočul, ale vydal album, takže asi preto ho považovali za populárneho. No môj názor je, že mu to išlo viac s tou gitarou ako so spievaním. Potom nasledovalo jeho krátke vystúpenie, vždy zaspieval asi jednu pesničku a nakoniec prišiel chlapík, ktorý nám rozprával príbehy zo života a veľmi nenúteným spôsobom jednoducho "kázal slovo božie". Priznávam sa, že v kostole väčšinou zaspávam asi po 2. minúte,  rozmýšlam nad všetkým možným a moje ucho neprijíma ani len slovko. No tento týpek mal takú mimiku, gestiku a zmysel pre humor, že ho nebolo možné nevnímať. Po pódiu sa hýbal, všetko názorne ukazoval a keď čítal z biblie, boli to len krátke úseky, ktoré v zápäti vysvetlil tak, že som porozumela aj ja, s mojou nie dokonalou angličtinou. Pravdupovediac som sa vždy naňho tešila.
     Po každej kázni sme sa všetci zatvorili na izbách a spolu s našimi leadrami sme viedli "cabin talks". V kruhu sme rozoberali najprv bežné otázky a nakoniec sme prešli k veľmi intímnym a chúlostivým témam. Asi polovica z nás sa pri rozprávaní svojich osobných príbehov rozplakala. Bola som prekvapená ako títo amíci dokážu byť úprimní.
     V sobotu po raňajkách sme mali odporúčané si obliecť "grubby clothes", oblečenie ktoré môže byť zničené a odhodené, ako vravela naša baliaca príručka. Tak som si od Paula požičala mikinu a gate, ktoré mi parádne sedeli. Jemu to je už všetko malé. Na dvore sme sa začali obhadzovať múčnymi bombami a oblapkávať penou na holenie :D Ja som celý čas stála nenápadne na okraji a snažila som sa byť neviditeľnou. Vyšlo mi to. :) Aspoň som si nemusela vystáť dlhú radu na sprchy.

Pred zoskokom

     Potom sme mali asi 4 hodinové voľno. Asi za najväčšie lákadlo som považovala "screamer". No ako to opísať? V podstate jedna veľká húpačka, z ktorej by ste si neželali padnúť. :) Ako som stála na hrane dosky, držiac rampu, dotýkala som sa zeme jedine koncami prstov. Priala som si, sa už len rýchlo pustiť a letieť, keďže táto poloha bohvieako pohodlná nebola. No musela som čakať na odpočítanie inštruktora, aby sme sa všetky tri naraz odrazili od podpery. "One, two, three, STEP!" A letíme...Srdce mi tĺklo ostošesť. Úprimne som nedôverovala všetkým tým lanám, ktoré nám mali zaručiť bezpečnosť. No ale som tu a stálo to za to. :)
      Niektorí šialenci v mrazoch obliekli plavky a mačkali sa vo vírivke. No uznajte :D.
      Ja som bola po tomto screameri taká vymrznutá, že som zaliezla do izby a študovala som na pondelnajší test z matiky.
     No a v nedeľu sme mali posledné raňajky, posledné piesne, kázeň a čakala nás 2-hodinová cesta domov.

Až ma striasa

Letíme :)

Jedáleň

Halloween, October 31st

     Halloween tu niektorí Amíci berú pomaly tak vážne ako Vianoce, aspoň čo sa dekorácie týka. Na domoch som už od konca septembra obdivovala halloweensku výzdobu. A to nehovorím o obchodoch s kostýmami, ktoré boli pootvárané hádam odvtedy čo som prišla.
      Počas 2 týžnových jesenných prázdnin, keď som už bola celá presedená od postele a unavená od neustáleho čumenia do notebooku, zobrala som psa na vychádzku a porobila pár fotiek. 



     O typickom vyrezávaní tekvíc som už písala v predchádzajúcom článku. A taktiež o povinnom pozeraní strašidelného (lepšie povedané komicky trápneho) hororu :) A svoju účasť v strašidelnom dome môžem odchecknúť rovnako. Takže na rad prichádza skutočný halloweensky večer, čo je 31. októbra.

     Do školy sme mali z nejakých trápnych dôvodov zakázané nosiť kostým. Pravdepodobne preto, že niektorý by si zahalili tváre maskami, čo školský poriadok nepovoľuje. Ja som sa však týmto nariadením odradiť nedala a vymyslela som rafinované, povedzme normálne, každodenné oblečenie. No porozmýšľajte za koho som išla. :)  

 Zopár spolužiakov tipovalo muža či business ženu ale asi najviac ma pobavila podobnosť s Indiana Jonesonom :).No pravdou je, že mojím umýslom bolo sa preobliecť za college profesorku. Kravata a košeľa požičané od môjho host otca. Šťastie, že je takého nízkeho vzrastu :). No na moje prekvapenie, väčšina študentov tieto nariadenia poslúchlo a obliekla sa tak ako každý iný deň, čo môžte spozorovať aj na mojej kamoške Audrey. Ako som prišla domov, sadla som si na pár minút k fyzike a po chvíli začala s prípravami môjho mačacieho kostýmu. Ani vám nedávam šancu hádať, keďže podľa uší, chvostu a nosu, je zjavné za koho som sa preobliekla:). Okolo 6 večer začali pred našimi dverami zvoniť prvé "trick or treat" deťúrence. Kelly mala nachystaný sáček so sladkosťami, ktorý sa len nepatrne vyprázdnil. Okrem mojej tekvice sediacej na stoličke pred dverami, ktorej sviečku som aj tak musela zhasnúť skôr než som odišla, sme nemali ani len náznak halloweenu na našom dome. Asi môžem byť rada že moji rodičia nie sú typickí sviatkovi fanatici, ale trošku dekorácie by som predsa len uvítala. No nič, ostáva mi len kochať sa, alebo skôr krútiť hlavou nad výzdobou našich susedov:).

      Asi o 7 večer ma vyzdvihli kamoši a spoločne sme porobili pár fotiek u Audrey. A od jej domu sme sa vybrali do ulíc. "Trick or treat! " :) Každý sme si niesli vlastné vrecúško, v mojom prípade trash bag :D Čo mi bolo odporúčané spolužiakom, ktorý tvrdil, koľko sladkostí každý rok podostáva, že normálny ruksak by mu nepostačil. No naša skupina pozostávala z 10 ľudí ( Lovisa a ďalšia nórska exchange študentka, ktorej meno si už vôbec nepamätám) sa pripojili neskôr. Takže usudzujem, že keď domáci videli koľko vyrastených deciek stojí pred dverami, 2-krát si rozmysleli či dajú extra sladkosti nám alebo chutným malým detičkám. :( No jednoznačne to bol jeden z amerických zážitkov, ktoré som si nesmela nechať ujsť.
     Celý čas sme hľadali dom, ktorého majitelia každoročne pretvárajú svoju garáž na malý hounted house. Neverili by ste aké to bolo bombové! Figúri, o ktorých by som nikdy nepovedala, že sa pohnú a vybafnú na mňa :D A plus bolo to zadarmo, tak prečo neísť? Obdivujem týchto ľudí :)
     No okolo 9 už boli takmer všetky domy pozhasínané a na ulicich pomaly živej duše. Naša halloweenska partia sa voľako rozpadla, tak sme sa pobrali do mexickej reštiky, okey, fastfoodu, kde ponúkali burritos všetkým v zvieracej maske za 2 doláre. No po pár minútach zo zvierat prešli všeobecne ku kostýmom a nám, posledným zákaznikom, dali rovno jedlo a pitie zadarmo :)
     Pol 11 a  halloweenska noc končí. Sedím doma a rozmýšľam ako sa teším do postele, keďže musím vstávať ráno o 6 do školy.  No na druhej strane by som si dala nejakú tú pravú halloweensku párty :)...hmmm

Hounted garáž ;)

Tá ruka v kotlíku sa hýbala! :D

Ja, Michiah a Amana v mexickom fastfoode

18th birthday "party"

     Človek by si myslel, že oslavovať narodeniny v Amerike znamená párty vo veľkom štýle. Minimálne nejaká chata, vírivka vo dvore a polovica "pozvaných" deciek, ktoré ste v živote nevideli. Popravde som si moju oslavu až do takýchto extrémov nepredstavovala. A myslím si, že som dobre urobila, pretože realita ma pekne uzemnila. Takže ako presne prebiehala moja najdlhšie očakávaná udalosť v živote?
     Kelly, moja host mama, mi už v sobotu, 2 dni pre mojimi narodeninami len tak medzi rečou oznámila, že oni tento sviatok neoslavujú, že v podstate o nič nejde. Takže ma len zoberú v nedeľu do reštaurácie a mám to privilégium výberu medzi gréckou, čínskou či talianskou kuchyňou. Mala som chuť na pravú európsku pizzu, keďže tá americká väčšinou pozostáva len zo syru alebo syru so salámou a je asi 2- krát tak hrubá ako tá naša.
      No ale moje narodeninové nadšenie ohaslo, keď sme sa ocitli v jednoduchej talianskej reštike. Stoly bez obrusov, sedenie v červených boxoch a umelá dekoračná kvetina vysiaca zo stropu. Mala som predsa len zväčniť túto luxusnú oslavu. No bola som však v takej nálade, že som nemala ani len chuť vytiahnuť foťák z puzdra. Jedlo bolo dobré, to treba uznať. Ide mi skôr o ten prístup, akým sa "rodina" stavala k mojím narodeninám. Ako by to bolo len ďalších 63,64,65 rokov a nie jedinečných 18! Kelly sa dokonca ani len neprezliekla z domáceho oblečenia. Išla len v teplákoch, mikine a teniskách. Za to ja som si pomaly opätky obúvala :D. Zagratulovali mi, ale aj to len  jednoducho: "Happy birthday." Takže zbytočne som čakala na nejaký čo i len malý darček alebo na zapálenie sviečok na torte. Popravde potešil by ma aj nejaký ten muffin alebo cupcake :). No musela som to všetko predýchať a myslieť na to, že moje narodeniny oslávim tak ako sa patrí doma, na Slovensku,s rodinou, ktorá vie, čo sa patrí. Jediné ospravedlnenie, ktoré ma napadá je, že moja host rodina nemá deti a možno preto nevedia ako so mnou zaobchádzať. A pravdepodobne ma berú už ako dospelého jedinca. Čo je momentálne už pravda, ale nič to nemení na tom, že sa mohli trošku posnažiť a pripraviť mi aspoň nejaké malé prekvapenie.

Michiah, Chandra a Lovisa

Paula a ja spolu s čašníčkami

Keď som toto vyrozprávala môjmu najlepšiemu kamošovi Michiahovi a ďalšej výmennej študentke zo Švédska, tiež nechápali. Navrhli, že mi pomôžu usporiadať narodeninovú večeru, kde môžem pozvať všetkých priateľov. A tak som aj spravila. Pozvala som celý volejbalový tím a spolužiakov, s ktorými sa najviac bavím. Najprv som očakávala okolo 20 hostí, no v deň konania, pomerne veľa ľudí svoju účasť odvolalo. Na jednej strane ma to mrzelo, no nakoniec komorná atmosféra pozostávajúca z 11 ľudi bola naozaj príjemná. Stretli sme sa o 19:30 v reštaurácii nazývanej Fargo´s. Toto miesto vyzeralo naozaj luxusne no pritom ceny boli veľmi prijateľné. Na výber sme mali pizze rôznych veľkostí alebo šaláty. Zložili sme sa na niekoľko giant pizzas a džbány s colou a každý sme platili 7 dolárov čo je v prepočte asi 5 euro. Od Michiah a švédskej študentky Lovisy som dostala aj darček. Striebornú retiazku s kryštálovým srdiečkom a náušnice. Bolo to od nich veľmi milé. Aj mi všetci spoločne zaspievali. Len na tie sviečky som zabudla :( Ale ako vravím, prídem na Slovensko a oslavujem celý mesiac! :D

Zľava: Taylor (volleyball manažér), Paula (exchange študentka z Nemecka, ja, Audrey, Amanda, Michiach, Chandra, Lovisa ( exchange študentka zo Švédska) a Brandon

     Po večery sme smerovali do "Hounted house". V období halloweenu je v každom meste niekoľko strašidelných domov. Jedná sa len o sezónnu záležitosť. Ja, Michiah, Lovisa a moja kamarátka z Denveru (exchange študentka z Nemecka) sme sa odvážili podstúpiť túto hrôzostrašnú misiu. A pravdupovediac ja som bola vydesená na smrť zopár krát. :D V každom rohu na nás číhali ľudia - herci, prevlečený do kostýmov. Našťastie pravidlá im nedovoľovali sa nás dotknúť rovnako ako sme sa mi nesmeli dotknúť ich. No to im nebránilo sa hlavami priblížiť k našim tváram na vzdialenosť pár cm. Jeden z najdesivejšich momentov bol chlapík , ktorý na nás vyletel z motorovou pílou! Ten zvuk bol naozaj reálny! Celý čas som bola  nalepená na mojich kamošoch ako kliešť. No bol to jednoznačne zážitok.

V mojej izbe s Paulou

Zľava: Nemecko, Nemecko, Holandsko a myslím, že opäť Nemecko :D

Paula

     Kamoška z Denveru Paula u mňa prespala piatkovú noc. V sobotu sme leňošili v posteliach asi do pol 12 a okolo jednej sme sa aj s ostatnými exchange študentami stretli na bowlingu. Myslím že som vyhrala 2 krát. :) Potom sme ju aj spolu s druhou kamoškou odvezli asi 30 minút od CS, kde na nich čakali rodičia. Večer som strávila pri "strašidelnom" filme v dome kamošky Audrey. Keď vravím "strašidelný", myslím tým asi najpodivnejší film aký som kedy videla. Volal sa Poltergeista a je z roku 1982. Ľudia vtedy očividne nevedelí natáčať horory! V tomto filem bol mix všetkého. Duchovia, príšery v šatníku, kostlivci...No konečne som prišla na to, odkiaľ tvorcovia scary movie 2 brali inšpiráciu :)
     Nedeľné popoludnie som plánovala venovať učeniu, no ďalšia kamoška Amanda ma zavolala na vyrezávanie tekvíc. Taká ponuka sa neodmieta :) Bola to sranda a som rada, že som si mohla túto americkú tradíciu vyskúšat. No ale ten humus z tekvice už 2-krát chytať nemusím :D Amanda má pekný veľký dom v californskom štýle (pravdepodobne len bez bazénu), 2 mega psov (husky) a milú maminu, ktorá nám pripravila horúcu čokoládu. :)
     Takže nakoniec môj narodeninový víkend hodnotím na jednotku. Dooslavujem doma :).

Najprv treba tekvicu očistiť. Hnus :D

Vybrať motív a fixkou nakresliť.

Vyrezať

A nakoniec zapáliť sviečku :)

Crazy week - Homecoming week

     Takže čo je to vlastne Homecoming? Jedná sa predovšetkým o futbalový zápas, ktorý je sprevádzaný plesom, no miestni preň používaju rovnaký názov "homecoming". Áno, je to celkom chaotické :D Takže pekne po poriadku.

     Pondelok

       Celý týždeň sa niesol v duchu osláv a podpory školy. Na každý deň sme mali predpísané iné oblečenie, respektíve kostým. Samozrejme nie každý sa riadil týmto "dress codom ", no pre mňa osobne bolo naozaj zábavné sa ráno obliecť ako cat woman. Takže pondelkovým motívom boli superhrdinovia! Škoda len, že ma nenapadlo zvečniť moju superhrdinovskú tvár. No rozmýšľam, že tento kostým využijem aj na Halloween.

Utorok

       Utorňajšou témov bol "clone day". Znamenalo to nájsť niekoho, kto je ochotný sa obliecť rovnako ako vy. Niektorí seniori však boli príliš lenivý na vymýšľanie kreatívnych prevlekov, tak prišli s nápadom nosiť biele tričko a rifle, niečo, čo sa nájde v šatníku každého z nás. :)

Streda                                       

Peach Fuzz

      V tento deň sa takmer celá škola obliekla v štýle westernu či country. Slamený klobúk, karovaná košeľa, rifle, čižmy a pome ho! :D Večer sa konali 2 podujatia. Peach fuzz a Powder puff. Dievčatá hrajú americký futbal - Powder puff a trénuju ich futbalisti. Naopak chalani hrajú volejbal-Peach fuzz a ich trénermi sú dievčatá. Proti sebe nastúpili Freshmeni (9.ročník) vs. Seniori (12.) a Sophomori (10.) vs. Juniori (11.). Cieľom bolo finále medzi najstaršími študentami, čiže Seniormi a Juniormi. Veľa deciek sa zúčastnilo týchto hier a zvyšok sa prišiel aspoň pozrieť a podporiť svoju triedu, svoj tím. Myslím si, že je naozaj škoda, že naše školy na Slovenku neprejavujú záujem o žiadne podobné aktivity, ktoré by zblížili žiakov a priniesli trochu rozptýlenia. 

Štvrtok

       Štvrtok sa niesol v téme "dress up". Čo znamenalo pekné šaty z minulého homecomingu pre dievčatá a pre chlalanov nejaký ten oblek. Bola som nadšená, že som si konečne mohla obliecť šaty, ktoré som si priniesla a ktoré boli príliš nápadité na bežné nosenie :)

Piatok

      V tento deň študenti tak ako aj učitelia preukázali podporu školy svojím oblečenim. Modrá, biela, čierna to sú farby našej školy! :) Večer sa konal dlho očakávaný homecoming zápas. Keďže naša škola nemá vlastný štadión s tribúnou, domáce zápasy musíme odohrať na cudzej pôde. No ani to nás neodradí od víťazstva. Zatiaľ postupujeme bez jedinej prehry. Osobne ma tieto futbalové zápasy moc nenadchýnajú. Vyhrali sme asi 53:7, takže naozaj žiadny nervodrásajúci zážitok to nebol! :D

 Sobota

     A konečne poriadna zábava, tancovačka či žúrka. Naozaj netuším ako správne preložiť slovo Homecoming. :)
     Lístky sa predávali celý týždeň, ráno, počas obeda a po škole. Samozrejme som si túto "príjemnú" povinnosť nechala na poslednú chvíľu a musela som si vystáť asi 20 minútovú radu. A ako bonus som dostala čierno-biely lístok, keďže tie pekné, kvalitné sa už minuli. Na túto stredoškolskú žúrku si treba vyhradiť zhruba 17 dolárov. Aspoň toľko si pýtali na mojej škole.
     Prípravou na homecoming som zabila celé sobotňajšie popoludnie.  Spolu s Timber sme sa nasáčkovali do Alyssinho domu. S obidvoma babami hrávam volejbal. No a zvyšok si už môžete domyslieť. Vlasy, make-up, nechty, šaty a ide sa na večeru. Okolo osmej večer sme nasýtení smerovali aj spolu s Alyssinim frajerom a jeho kamošom do školy. A ako to vlastne všetko vyzeralo? Dievčatá v minišatoch, väčšinou bosé, keďže nemienili trpieť tú bolesť od vysokých topánok a chalani v košeliach, oblekoch. Naša jedáleň bola vyzdobená v štýle "ice" - ľad a miestnosť s názvom black box, ktorá slúži ako divadlo niesla tému "fire" - oheň. Tá bola očividne obľúbenejšia, keďže v nej tancovalo oveľa viac ľudí.  Bola tmavšia, lepší DJ a celkovo party atmosféra. Ale v "ice room" ste mohli dostať ľadovú drť!!! No nedaj si :D

Zľava: ja, Timber, Alyssa

     Poslední nadšenci odchádzali o 12 v noci. Mne osobne sa tento večer veľmi ľúbil, pravdepodobne aj preto, že som si už dlhú dobu nemala možnosť zatancovať. Zároveň som na seba hrdá, že som spolu s Timber vydržala v našich vražedných topánkach celých 5 hodín! Čo by som ešte na záver skonštatovala je, že ma velice zaujal štýl akým všetci tancovali. Chalan drží babu za boky a ona je mu otočená chrbtom. Okey, aj tu na Slovensku to vídavam ale nie u každého páru! Prišlo mi to smiešne :)