Nový začiatok

      Posledný mesiac som bola zaneprázdnená, bohužial nie najpríjemnejšími záležitosťami. Situácia s Kelly a Paulom sa po ich dovolenke v Karbiku rapídne skomplikovala. Nie som si istá či môžem takto verejne rozprávať o tom, čo sa stalo, keďže koordinátorka mi niekoľko krát s prízvukom opakovala, že o rodine Stark nemám povolené naďalej rozprávať. Môžem sa vám však zdôveriť s tým, že som obdržala warning list, asi týždeň po tom, čo sa moji host rodičia vrátili z dovolenky. Bola som z toho samozrejme nešťastná. No trápilo ma hlavne, že ma toto napomenutie brzdilo od výletu do Californie, ktorý som chcela v marci podniknúť. Musela som čakať mesiac, aby mi koordinátorka dovolila tento výlet zarezervovať. Počas 30 dní som mala podniknúť zmeny k lepšiemu čo sa však bohužial nestalo. V jeden pekný deň som sa vrátila domov zo školy a Paul mi povedal, že má pre mňa zlé správy. Oznámil mi, že odchádzam z ich domu a že mám asi 2 hodiny na to aby som sa pobalila a o piatej ma vyzdvihne moja koordinátorka Connie. Trošku brutál že? Keď vás niekto po 5 mesiacoch "vyhodí" z domu.  Nemohla som uveriť, že oni boli tí, ktorí to vzdali a prišli k takto dractickému riešeniu. Situácia medzi nami nebola ružová už dlhšiu dobu, no ja som sa bála niečo podniknúť. Čo ak by som sa dostala do ešte horšej rodiny? Táto otázka ma brzdila od uskutočnenia akékoľvek kroku. Po "srdcervúcej" rozlúčke som nasadla do Connieho auta a nemala som ani len tušenia čo ma čaká. Asi týždeň som bývala u nej doma. To bol zážitok vám poviem. No ale ako sa hovorí, čo nás nezabije to nás posilní. A som si istá, že čas strávený s ňou ma rozhodne posunul ďalej. Musela som sa strašne ovládať, aby môj hlas znel pokorne, aby som jej s ničím neprorečila a ničím ju nerozhnevala. No ale týmto už zachádzam do detailov, kde nesmiem.
         Cez víkend sa Connie chystala na dovolenku do Las Vegas a potrebovala sa ma jednoducho zbaviť. :) Takže proces hľadania novej rodiny sa musel urýchliť. Napísala som zoznam kamarátov, o ktorých som sa domnievala, že by boli ochotní sa ma ujať. Aspoň ako dočasná rodina, na týždeň, pokiaľ sa Connie vráti z dovolenky. Nie jedna z kamarátok sa ma už zopárkrát spýtala, prečo nezmením host rodinu, prečo sa jednoducho nenasťahujem k nim. No ja som úprimne namala to srdce, oznámiť Kelly a Paulovi, že mi s nimi nebolo dobre a len tak odísť. A plus zvykla som si na určitý komfort a súkromie. Tým mám na mysli moju izbu, do ktorej dvere som si vždy zavierala a to kvôli mačkám, ktoré by mi tam ináč všetko porozhadzovali. Celý dom v podstate smrdel zvieratami, nečudo keď tam žili 3 psi a 3 mačky, až na moju izbu. Mala som vlastne svoje súkromné kráľovstvo, kde som sa učila, pozerala filmy, seriály a bola na internete. Okrem hladu, som ani nemala dôvod túto izbu opustiť. Hej znie to pomerne izolovane. No ja som proste necítila potrebu a chuť tráviť čas v obývačke s Kelly pokiaľ sa ona učila alebo pozerala jeden z jej seriálov. No a Paula som veľmi často nevídala, keďže robí v kasíne nočné smeny a keď bol cez deň doma, ja som bola v škole alebo na tréningu. No ale vráťme sa k téme. Síce mi zopár kamarátok navrhlo sa k ním nasťahovať, keď už prišlo na lámanie chleba a naozaj som potrebovala ich pomoc, už až také ústretové a presvedčené o mne neboli. Allysa, jedna s mojich najlepších kamošiek by ma zobrala, ale nie skôr ako po 3 týžnoch. Jednalo sa o nejaké rodinné komplikácie, ktoré by však po tomto čase boli vyriešené. No Connie samozrejme nemohla čakať tak dlhú dobu a ja v jej prítomnost jak by dal. Pátranie po novej rodine pokračovalo. Sitúaciu však zhoršovala skutočnosť, že som bola bez mobilu a tým pádom bez kontaktov a šance komunikovať s mojimi priateľmi. Jedinou príležitsťou bola škola a to 5 minútové prestávky a obed. No ja som to nevzdávala, vedela som, že niekoho musím nájsť pokiaľ nechcem meniť školu hneď na začiatku druhého semestra.
        Ako som kráčala po chodbe a pýtala sa kamošky Amandy, čo si jej rodičia  myslia o mojom hosťovaní, ďalši kamoš Kolby sa pridal do rozhovoru a vraví, že sa mám nasťahovať k nim, že jeho rodičia by určite neboli proti. Tak mi dal číslo a Connie mala o kontak mojich potencionálnych rodín naviac. Pravdupovediac, nebrala som ho vážne. Veď je to predsa veľké rozhodnutie, niekoho prijať do rodiny a povedať bez akéhoľvek rozmýšľania, že jeho rodičia by s tým súhlasili mi prišlo trošku urýchlené. Iróniou je, že nad ním som ani len nerozmýšľala a nezahrnula som ho medzi zoznam ľudí, o ktorých som si myslela, že by mali záujem ma prijať. No v posledný deň sa črtali ďalšie dve kamarátky. Našťastie jednej z nich, Timberin otec, ma nemohol hostiť kvôli jeho práci v armáde. Viete, nemôžu vedieť či nie som nejaký špión z Európy. ;) Musím priznať, že mi aj trošku odľahlo, keď táto možnosť nepripadala do úvahy. O jej otcovi som nepočula nič pozitívne. A ja som potrebovala nový, lepší začiatok a nie prísť do už tak zlého rodinného zázemia.
      Ashley, spolúráčka z volejbalu bola najpravdepodobnejšou možnousťou. Jej rodičov poznám zvidenia a oba sa mi zdajú milí. No do hry vstúpili aj Kolbyho rodičia. S Kolbym som nebola nikdy super kamarátka, nikdy sme spolu nešli von, poznali sme sa len zo školy. Tak preto ma prekvapilo, že jeho rodina by bola ochotná ma hostiť bez toho, aby ma čo i len trochu poznali. Kolbyho rodičov som stretla len raz a zdali sa mi veľmi pohodoví a zábavní. Jediná vec o ktorú sa jeho otec obával bol jeho starší syn s ktorým som údajne flirtovala :D Jednalo sa o koncert v malej kaviarni, kde Ashley spievala a Kolby hral na gitare. Tam som sa v podstate po prvý krát rozprávala s oboma rodinami. No a Kolbyho brat Andrew tam nikoho nepoznal, rovnako ani ja, tak sme sa rozprávali o škole a viac-menej len o škole. :D No Andrew vyzerá dobre, takže pravdepodobne by jeho otec vinil rovnako každé iné dievča. Avšak Andrew odchádzal na druhý deň späť na výšku do Utahu, takže žiadne nevhodné situácie by už nenastali :D.
      Connie sa však stále obávala o Kolbyho a uprednostňovala Ashleyinu rodinu. Ja som jej neprotirečila. V podstate mi to bolo jedno, nevedela som čo čakať ani od jednej z domácností. Connie zavolala Ahleyinej mame a všetko sa zdalo byť vybavené. No po telefonáte skontrolovala svoju mailovú adresu a zistila, že táto rodina nebola schválená agentúrou. Jednalo sa len o nejaký detail ktorý by bol pravdepodobne v priebehu víkendu vyriešený. No Connie odchádzala v nedeľu, takže musela opať zavolať Kolbyho rodičom, rovnako ako aj Ashleyinym a oznámiť im, že tento týždeň strávim u Kolbyho. No proste jednala unáhlene a potom sa dostala do zbytočne trapnej situácie. Jej bordel. :)
      V sobotu poobede som dorazila s plným autom batožiny do ich domu. Bol to divný pocit, tváriť sa opäť ako doma, aj keď ten domov nevyzerá ani zďaleka povedome a ľudia v ňom sú vám rovnako cudzí. A najlepšie je keď vám povedia, urob si pohodlie, zober si na jedenie čo len chceš, cíť sa ako doma. V ten večer sme išli do kina a všetko mi platili. Keď som sa ponúkla, že si zaplatím za lístok, nedovolili mi, povedali  že tento týždeň som ako ich ďalšia dcéra. :) Film bol katastrofálny mimochodom. The darkest hour, nikdy to nepozerajte!
      No a prišla streda. Išli sme do T- mobilu kúpiť nový mobil, keďže ten predchádzajúci mi Kelly zobrala. Platila zaň, ale mohla mi ho aspoň na mesiac dovoliť ponechať, keďže asi týždeň dozadu som si naň predplatila mesačný paušák sms za 15 dolárov a plus dobila kredit o 10 dolárov na núdzové hovory. Kelly ma donútila, ale to ešte zjavne netušila, že za týždeň tie penaize nebudem mať ani kedy využiť. No a Kolbyho mama bola taká milá, že mi tento môj druhý mobil kúpila. Ja som si naň len opäť dobila kredit. Nechcela som, aby ona zaň platila, keďže som sa nechcela opať dostať do rovnakej sitúacie, kde si dotyčná osoba naň začne po čase nárokovať a ja ostanem odrezaná od sveta. No Kolbyho mama sľúbila, že 25 dolárov ju naozaj nezabije a je to môj telefón a môžem si s ním robiť čo len chcem. Tak som sa nechala prehovoriť.
      No a počas týchto 4 dní mi Kolby pár krát povedal, že by som mala ostať u nich, aby som nešla po týždni k Ashley. Tvrdil, že jej rodičia sú šialení alkoholici. Podľa mňa trošku preháňal a myslím si, že Ashley je tá, ktorá im hrá na nervy. No tak či tak, pri jeho slovách som sa začala obávať novej zmeny a novej rodiny. Ako tak som si zvykla po týždni na Connie dom, po pár dňoch na Kolbyho dom, nechcela som si opäť zvykať na niečí nový. Moje túžby sa vyplnili. Večer sme si sadli ku stolu a Kolbyho mama Jen mi navrhla, že môžem u nich ostať až do konca roka. :) Myslím, že veľkú zásluhu na tom mal Kolby a jeho nevlastný otec Chris, ktorý sa obávali ako by som znášala bývanie s Ashleynou rodinou. Som na "Probation" čo znamená podmienečné prepustenie a ak urobím akýkoľvek prehrešok, balím kufre. A oni su uvedomovali, že sťahovanie sa k tejto rodine by znamenalo len malý krôčik ku koncu môjho pobytu. Som im hrozne vďačná, že ma prijali do rodiny. Zatiaľ všetko funguje.
       No a čo sa týka celej situácie s mojou ex host rodinou a Connie sľubujem, že sa k tomu niekedy v budúcnosti ešte vrátim. V bezpečí domova. :D