Let´s go skiing!

        Mala som tú príležitosť okúsiť slávne lyžiarské strediská v Colorade. Colorado je v podstate známe krásnou prírodou a láka mnoho profesionálnych športovcov. O tom svedčí aj Olympic training center priamo v mojom meste Colorado Springs, ktoré slúži ako stredisko na prípravu väčšiny amerických športovcov, ktorí sa zúčastnia olympiády. V auguste som mala šancu vidieť závod tých istých cyklistov, ktorí jazdili aj na minulom Tour de France. Prišla som povzdbudiť našeho Sagana a Velitsa.

        Už len keď sa pozriem z okna, pred očami sa mi črtá nádherná scenéria zasnežených vrchov. Bol by to hriech neokúsiť ich na vlastnej koži! Mám štastie, že naša škola poriadá lyžiarske výlety, inač by som sa na tieto hory prvadepodobne nedostala. Z pôvodných asi 5 výletov sa naneštastie konali len 2. No jeden z nich bol dvojdenný, takže som si v Colorade zalyžovala naplno celé tri dni. Prvý "ski trip" sa konal v lyžiarskom stredisku nazývanom Keystone. A druhý, dvojdenný, v stredisku Winter Park. Ak ste aj vy rovnakí fanúšikovia zimných športov, asi si kladiete otázku, aký je rozdiel medzi lyžiarskými strediskami v Európe a v Amerike. Tak sa na to spoločne pozrime.

Lovisa & ja v Keystone

       Osobne som očakávala, že v Amerike nájdem všetko viac moderné, krajšie, lepšie než v Európe. No opak je pravdou. Pričom na Slovensku alebo v rakúskych Alpách nájdete špičkové vleky, s vyhrievanými sedačkami, v Colorade budete radi ak natrafite na vlek s tyčkou, na ktorú si môžte položiť lyže. Veď viete o čom hovorím. Ale nám to už príde prirozdené, nie sme zvyknutí na pocit voľne vysiacich lyži z vleku. No v takom Winter Parku som si vždy s úľavou vydýchla, keď som narazila na jeden z týchto "vysoko špickových" vlekov. :) No moje zhrozenie sa zdvojnásobilo, keď som nasadla na vlek, ktorí nemal ani len tu závoru pred vami. Predstavte si že sedíte na sedačke asi 6-10 metrov nad zemou, trošku spanikárenia a bez žiadnych zábran sa rútite priamo k zemi. Naozaj som sa divila, že sa nevyskytla žiadna tragédia, ktorá by prevadzkárov vlekov upozornila, že taká tyč by bola asi dobrým nápadom.

Naša Keystone skupinka

Winter Park

        No a čo sa týka reštaurácií a barov, tie sú postavené a prispôsobené pre masy ľudí. Myslím si, že je veľmi dobrým nápadom vybudovať namiesto kopy maličkých kolibiek aspoň jednu obrovskú jedáleň aj v našich slovenských strediskách. Tým by sme zabránili otravnému čakaniu na stôl počas rušných obedných hodín. Takže týmto pripisujem malé plus Amerike. Ceny za jedlo sú tipujem približne rovnaké, až na to, že medzi ponukou ťažko nájdete obľúbenú kapusnicu, guláš či buchtu. Namiesto toho si však môžte pochutnať na kuracom sendviči, cheesburgeri alebo mexických nachos.

         A ďalšou vecou, ktorú by som rada zdôraznila je kvalita snehu na colorádskych horách. Táto skutočnosť má pravdepodobne skôr niečo do činenia s prírodnými podmienkami než s údržbou. Za celý deň som nevidela žiadny ratrak, no ani večer počas nočného lyžovania som nenatrafila na žiadne duny, sneh bol stále rovný, hladký. Neviem ako je to možné, ale nesťažovala som si. :)
        A len tak pre zaujímavosť, zjazdovky sú tu značené rozdielne než u nás. Zelená, modrá, čierna pričom zelená je najľahšia a čierna najťažšia. Na Slovensku sa riadime podľa modrej, červenej a čiernej, pričom čiernej je pridelený rovnaký význam. Keď som sa spustila dole čiernou trasou, začala som sa modliť k všetkým svätým. Nebolo však cesy späť. :D Naozaj nemám problém so strmými zjazdovkami, ale táto čierna bola nie len že strmá, ale aj s takými veľkými dunami, že by ste sa zane mohli aj skovať. Dole, pri vleku, som si vydýchla, že som prežila bez zranenia a sľúbila som si, že takúto nedbalú chybu už viacej kráj nezopakujem.
       Pokiaľ sa tiež chystáte prísť lyžovať do Colorada, mojou voľbou by bol radšej Keystone než Winter Park. No aj tak najviac preferujem naše Alpy. :)