Halloween, October 31st

     Halloween tu niektorí Amíci berú pomaly tak vážne ako Vianoce, aspoň čo sa dekorácie týka. Na domoch som už od konca septembra obdivovala halloweensku výzdobu. A to nehovorím o obchodoch s kostýmami, ktoré boli pootvárané hádam odvtedy čo som prišla.
      Počas 2 týžnových jesenných prázdnin, keď som už bola celá presedená od postele a unavená od neustáleho čumenia do notebooku, zobrala som psa na vychádzku a porobila pár fotiek. 



     O typickom vyrezávaní tekvíc som už písala v predchádzajúcom článku. A taktiež o povinnom pozeraní strašidelného (lepšie povedané komicky trápneho) hororu :) A svoju účasť v strašidelnom dome môžem odchecknúť rovnako. Takže na rad prichádza skutočný halloweensky večer, čo je 31. októbra.

     Do školy sme mali z nejakých trápnych dôvodov zakázané nosiť kostým. Pravdepodobne preto, že niektorý by si zahalili tváre maskami, čo školský poriadok nepovoľuje. Ja som sa však týmto nariadením odradiť nedala a vymyslela som rafinované, povedzme normálne, každodenné oblečenie. No porozmýšľajte za koho som išla. :)  

 Zopár spolužiakov tipovalo muža či business ženu ale asi najviac ma pobavila podobnosť s Indiana Jonesonom :).No pravdou je, že mojím umýslom bolo sa preobliecť za college profesorku. Kravata a košeľa požičané od môjho host otca. Šťastie, že je takého nízkeho vzrastu :). No na moje prekvapenie, väčšina študentov tieto nariadenia poslúchlo a obliekla sa tak ako každý iný deň, čo môžte spozorovať aj na mojej kamoške Audrey. Ako som prišla domov, sadla som si na pár minút k fyzike a po chvíli začala s prípravami môjho mačacieho kostýmu. Ani vám nedávam šancu hádať, keďže podľa uší, chvostu a nosu, je zjavné za koho som sa preobliekla:). Okolo 6 večer začali pred našimi dverami zvoniť prvé "trick or treat" deťúrence. Kelly mala nachystaný sáček so sladkosťami, ktorý sa len nepatrne vyprázdnil. Okrem mojej tekvice sediacej na stoličke pred dverami, ktorej sviečku som aj tak musela zhasnúť skôr než som odišla, sme nemali ani len náznak halloweenu na našom dome. Asi môžem byť rada že moji rodičia nie sú typickí sviatkovi fanatici, ale trošku dekorácie by som predsa len uvítala. No nič, ostáva mi len kochať sa, alebo skôr krútiť hlavou nad výzdobou našich susedov:).

      Asi o 7 večer ma vyzdvihli kamoši a spoločne sme porobili pár fotiek u Audrey. A od jej domu sme sa vybrali do ulíc. "Trick or treat! " :) Každý sme si niesli vlastné vrecúško, v mojom prípade trash bag :D Čo mi bolo odporúčané spolužiakom, ktorý tvrdil, koľko sladkostí každý rok podostáva, že normálny ruksak by mu nepostačil. No naša skupina pozostávala z 10 ľudí ( Lovisa a ďalšia nórska exchange študentka, ktorej meno si už vôbec nepamätám) sa pripojili neskôr. Takže usudzujem, že keď domáci videli koľko vyrastených deciek stojí pred dverami, 2-krát si rozmysleli či dajú extra sladkosti nám alebo chutným malým detičkám. :( No jednoznačne to bol jeden z amerických zážitkov, ktoré som si nesmela nechať ujsť.
     Celý čas sme hľadali dom, ktorého majitelia každoročne pretvárajú svoju garáž na malý hounted house. Neverili by ste aké to bolo bombové! Figúri, o ktorých by som nikdy nepovedala, že sa pohnú a vybafnú na mňa :D A plus bolo to zadarmo, tak prečo neísť? Obdivujem týchto ľudí :)
     No okolo 9 už boli takmer všetky domy pozhasínané a na ulicich pomaly živej duše. Naša halloweenska partia sa voľako rozpadla, tak sme sa pobrali do mexickej reštiky, okey, fastfoodu, kde ponúkali burritos všetkým v zvieracej maske za 2 doláre. No po pár minútach zo zvierat prešli všeobecne ku kostýmom a nám, posledným zákaznikom, dali rovno jedlo a pitie zadarmo :)
     Pol 11 a  halloweenska noc končí. Sedím doma a rozmýšľam ako sa teším do postele, keďže musím vstávať ráno o 6 do školy.  No na druhej strane by som si dala nejakú tú pravú halloweensku párty :)...hmmm

Hounted garáž ;)

Tá ruka v kotlíku sa hýbala! :D

Ja, Michiah a Amana v mexickom fastfoode

18th birthday "party"

     Človek by si myslel, že oslavovať narodeniny v Amerike znamená párty vo veľkom štýle. Minimálne nejaká chata, vírivka vo dvore a polovica "pozvaných" deciek, ktoré ste v živote nevideli. Popravde som si moju oslavu až do takýchto extrémov nepredstavovala. A myslím si, že som dobre urobila, pretože realita ma pekne uzemnila. Takže ako presne prebiehala moja najdlhšie očakávaná udalosť v živote?
     Kelly, moja host mama, mi už v sobotu, 2 dni pre mojimi narodeninami len tak medzi rečou oznámila, že oni tento sviatok neoslavujú, že v podstate o nič nejde. Takže ma len zoberú v nedeľu do reštaurácie a mám to privilégium výberu medzi gréckou, čínskou či talianskou kuchyňou. Mala som chuť na pravú európsku pizzu, keďže tá americká väčšinou pozostáva len zo syru alebo syru so salámou a je asi 2- krát tak hrubá ako tá naša.
      No ale moje narodeninové nadšenie ohaslo, keď sme sa ocitli v jednoduchej talianskej reštike. Stoly bez obrusov, sedenie v červených boxoch a umelá dekoračná kvetina vysiaca zo stropu. Mala som predsa len zväčniť túto luxusnú oslavu. No bola som však v takej nálade, že som nemala ani len chuť vytiahnuť foťák z puzdra. Jedlo bolo dobré, to treba uznať. Ide mi skôr o ten prístup, akým sa "rodina" stavala k mojím narodeninám. Ako by to bolo len ďalších 63,64,65 rokov a nie jedinečných 18! Kelly sa dokonca ani len neprezliekla z domáceho oblečenia. Išla len v teplákoch, mikine a teniskách. Za to ja som si pomaly opätky obúvala :D. Zagratulovali mi, ale aj to len  jednoducho: "Happy birthday." Takže zbytočne som čakala na nejaký čo i len malý darček alebo na zapálenie sviečok na torte. Popravde potešil by ma aj nejaký ten muffin alebo cupcake :). No musela som to všetko predýchať a myslieť na to, že moje narodeniny oslávim tak ako sa patrí doma, na Slovensku,s rodinou, ktorá vie, čo sa patrí. Jediné ospravedlnenie, ktoré ma napadá je, že moja host rodina nemá deti a možno preto nevedia ako so mnou zaobchádzať. A pravdepodobne ma berú už ako dospelého jedinca. Čo je momentálne už pravda, ale nič to nemení na tom, že sa mohli trošku posnažiť a pripraviť mi aspoň nejaké malé prekvapenie.

Michiah, Chandra a Lovisa

Paula a ja spolu s čašníčkami

Keď som toto vyrozprávala môjmu najlepšiemu kamošovi Michiahovi a ďalšej výmennej študentke zo Švédska, tiež nechápali. Navrhli, že mi pomôžu usporiadať narodeninovú večeru, kde môžem pozvať všetkých priateľov. A tak som aj spravila. Pozvala som celý volejbalový tím a spolužiakov, s ktorými sa najviac bavím. Najprv som očakávala okolo 20 hostí, no v deň konania, pomerne veľa ľudí svoju účasť odvolalo. Na jednej strane ma to mrzelo, no nakoniec komorná atmosféra pozostávajúca z 11 ľudi bola naozaj príjemná. Stretli sme sa o 19:30 v reštaurácii nazývanej Fargo´s. Toto miesto vyzeralo naozaj luxusne no pritom ceny boli veľmi prijateľné. Na výber sme mali pizze rôznych veľkostí alebo šaláty. Zložili sme sa na niekoľko giant pizzas a džbány s colou a každý sme platili 7 dolárov čo je v prepočte asi 5 euro. Od Michiah a švédskej študentky Lovisy som dostala aj darček. Striebornú retiazku s kryštálovým srdiečkom a náušnice. Bolo to od nich veľmi milé. Aj mi všetci spoločne zaspievali. Len na tie sviečky som zabudla :( Ale ako vravím, prídem na Slovensko a oslavujem celý mesiac! :D

Zľava: Taylor (volleyball manažér), Paula (exchange študentka z Nemecka, ja, Audrey, Amanda, Michiach, Chandra, Lovisa ( exchange študentka zo Švédska) a Brandon

     Po večery sme smerovali do "Hounted house". V období halloweenu je v každom meste niekoľko strašidelných domov. Jedná sa len o sezónnu záležitosť. Ja, Michiah, Lovisa a moja kamarátka z Denveru (exchange študentka z Nemecka) sme sa odvážili podstúpiť túto hrôzostrašnú misiu. A pravdupovediac ja som bola vydesená na smrť zopár krát. :D V každom rohu na nás číhali ľudia - herci, prevlečený do kostýmov. Našťastie pravidlá im nedovoľovali sa nás dotknúť rovnako ako sme sa mi nesmeli dotknúť ich. No to im nebránilo sa hlavami priblížiť k našim tváram na vzdialenosť pár cm. Jeden z najdesivejšich momentov bol chlapík , ktorý na nás vyletel z motorovou pílou! Ten zvuk bol naozaj reálny! Celý čas som bola  nalepená na mojich kamošoch ako kliešť. No bol to jednoznačne zážitok.

V mojej izbe s Paulou

Zľava: Nemecko, Nemecko, Holandsko a myslím, že opäť Nemecko :D

Paula

     Kamoška z Denveru Paula u mňa prespala piatkovú noc. V sobotu sme leňošili v posteliach asi do pol 12 a okolo jednej sme sa aj s ostatnými exchange študentami stretli na bowlingu. Myslím že som vyhrala 2 krát. :) Potom sme ju aj spolu s druhou kamoškou odvezli asi 30 minút od CS, kde na nich čakali rodičia. Večer som strávila pri "strašidelnom" filme v dome kamošky Audrey. Keď vravím "strašidelný", myslím tým asi najpodivnejší film aký som kedy videla. Volal sa Poltergeista a je z roku 1982. Ľudia vtedy očividne nevedelí natáčať horory! V tomto filem bol mix všetkého. Duchovia, príšery v šatníku, kostlivci...No konečne som prišla na to, odkiaľ tvorcovia scary movie 2 brali inšpiráciu :)
     Nedeľné popoludnie som plánovala venovať učeniu, no ďalšia kamoška Amanda ma zavolala na vyrezávanie tekvíc. Taká ponuka sa neodmieta :) Bola to sranda a som rada, že som si mohla túto americkú tradíciu vyskúšat. No ale ten humus z tekvice už 2-krát chytať nemusím :D Amanda má pekný veľký dom v californskom štýle (pravdepodobne len bez bazénu), 2 mega psov (husky) a milú maminu, ktorá nám pripravila horúcu čokoládu. :)
     Takže nakoniec môj narodeninový víkend hodnotím na jednotku. Dooslavujem doma :).

Najprv treba tekvicu očistiť. Hnus :D

Vybrať motív a fixkou nakresliť.

Vyrezať

A nakoniec zapáliť sviečku :)

Crazy week - Homecoming week

     Takže čo je to vlastne Homecoming? Jedná sa predovšetkým o futbalový zápas, ktorý je sprevádzaný plesom, no miestni preň používaju rovnaký názov "homecoming". Áno, je to celkom chaotické :D Takže pekne po poriadku.

     Pondelok

       Celý týždeň sa niesol v duchu osláv a podpory školy. Na každý deň sme mali predpísané iné oblečenie, respektíve kostým. Samozrejme nie každý sa riadil týmto "dress codom ", no pre mňa osobne bolo naozaj zábavné sa ráno obliecť ako cat woman. Takže pondelkovým motívom boli superhrdinovia! Škoda len, že ma nenapadlo zvečniť moju superhrdinovskú tvár. No rozmýšľam, že tento kostým využijem aj na Halloween.

Utorok

       Utorňajšou témov bol "clone day". Znamenalo to nájsť niekoho, kto je ochotný sa obliecť rovnako ako vy. Niektorí seniori však boli príliš lenivý na vymýšľanie kreatívnych prevlekov, tak prišli s nápadom nosiť biele tričko a rifle, niečo, čo sa nájde v šatníku každého z nás. :)

Streda                                       

Peach Fuzz

      V tento deň sa takmer celá škola obliekla v štýle westernu či country. Slamený klobúk, karovaná košeľa, rifle, čižmy a pome ho! :D Večer sa konali 2 podujatia. Peach fuzz a Powder puff. Dievčatá hrajú americký futbal - Powder puff a trénuju ich futbalisti. Naopak chalani hrajú volejbal-Peach fuzz a ich trénermi sú dievčatá. Proti sebe nastúpili Freshmeni (9.ročník) vs. Seniori (12.) a Sophomori (10.) vs. Juniori (11.). Cieľom bolo finále medzi najstaršími študentami, čiže Seniormi a Juniormi. Veľa deciek sa zúčastnilo týchto hier a zvyšok sa prišiel aspoň pozrieť a podporiť svoju triedu, svoj tím. Myslím si, že je naozaj škoda, že naše školy na Slovenku neprejavujú záujem o žiadne podobné aktivity, ktoré by zblížili žiakov a priniesli trochu rozptýlenia. 

Štvrtok

       Štvrtok sa niesol v téme "dress up". Čo znamenalo pekné šaty z minulého homecomingu pre dievčatá a pre chlalanov nejaký ten oblek. Bola som nadšená, že som si konečne mohla obliecť šaty, ktoré som si priniesla a ktoré boli príliš nápadité na bežné nosenie :)

Piatok

      V tento deň študenti tak ako aj učitelia preukázali podporu školy svojím oblečenim. Modrá, biela, čierna to sú farby našej školy! :) Večer sa konal dlho očakávaný homecoming zápas. Keďže naša škola nemá vlastný štadión s tribúnou, domáce zápasy musíme odohrať na cudzej pôde. No ani to nás neodradí od víťazstva. Zatiaľ postupujeme bez jedinej prehry. Osobne ma tieto futbalové zápasy moc nenadchýnajú. Vyhrali sme asi 53:7, takže naozaj žiadny nervodrásajúci zážitok to nebol! :D

 Sobota

     A konečne poriadna zábava, tancovačka či žúrka. Naozaj netuším ako správne preložiť slovo Homecoming. :)
     Lístky sa predávali celý týždeň, ráno, počas obeda a po škole. Samozrejme som si túto "príjemnú" povinnosť nechala na poslednú chvíľu a musela som si vystáť asi 20 minútovú radu. A ako bonus som dostala čierno-biely lístok, keďže tie pekné, kvalitné sa už minuli. Na túto stredoškolskú žúrku si treba vyhradiť zhruba 17 dolárov. Aspoň toľko si pýtali na mojej škole.
     Prípravou na homecoming som zabila celé sobotňajšie popoludnie.  Spolu s Timber sme sa nasáčkovali do Alyssinho domu. S obidvoma babami hrávam volejbal. No a zvyšok si už môžete domyslieť. Vlasy, make-up, nechty, šaty a ide sa na večeru. Okolo osmej večer sme nasýtení smerovali aj spolu s Alyssinim frajerom a jeho kamošom do školy. A ako to vlastne všetko vyzeralo? Dievčatá v minišatoch, väčšinou bosé, keďže nemienili trpieť tú bolesť od vysokých topánok a chalani v košeliach, oblekoch. Naša jedáleň bola vyzdobená v štýle "ice" - ľad a miestnosť s názvom black box, ktorá slúži ako divadlo niesla tému "fire" - oheň. Tá bola očividne obľúbenejšia, keďže v nej tancovalo oveľa viac ľudí.  Bola tmavšia, lepší DJ a celkovo party atmosféra. Ale v "ice room" ste mohli dostať ľadovú drť!!! No nedaj si :D

Zľava: ja, Timber, Alyssa

     Poslední nadšenci odchádzali o 12 v noci. Mne osobne sa tento večer veľmi ľúbil, pravdepodobne aj preto, že som si už dlhú dobu nemala možnosť zatancovať. Zároveň som na seba hrdá, že som spolu s Timber vydržala v našich vražedných topánkach celých 5 hodín! Čo by som ešte na záver skonštatovala je, že ma velice zaujal štýl akým všetci tancovali. Chalan drží babu za boky a ona je mu otočená chrbtom. Okey, aj tu na Slovensku to vídavam ale nie u každého páru! Prišlo mi to smiešne :)
     

Very busy weekend

Sobota

     Minulý víkend som mala naozaj poriadne nabitý. Budík ma zobudil už o siedmej ráno. O pol deviatej som sa totižto mala dotaviť na volejbalový scrimmage (prípravný turnaj), ktorý sa konal na škole asi tak 30 minút vzdialenej od nášho domu. Po prehliadnutí tejto budovy som len v duchu skonštatovala, aké mám štastie, že chodím do našej klimatizovanej, novučičkej a čistej VR High School. Vyhrali sme zo šiestich zápasov päť. Myslím, že celkom pekný výsledok. :) Prekvapilo ma, že jednotlivé hry sa nerátali na body ale na čas. Takže sme spolu odohrali 2 hodiny čistého času. Celkom makačka. Domov som prišla totálne mŕtva a jediné, na čo som pomyslela bola postel a spánok. No bohužiaľ, na to čas ani zďaleka nebol. Rýchla sprcha, oblečko, jedlo a hor sa na baseballový zápas Sky Sox.

     O 4 sme dorazili na parkovisko pred štadiónom, kde sa pomaly zbiehali ostatné hosťovské rodiny spolu s ich "deťmi". Jednalo sa o prvé stretnutie výmenných študentov, ktoré organizuje lokálna koordinátorka Ayusy. Oceňujem jej snahu. Niektorí koordinátori nepohnú ani prstom a peniaze dostávajú v podstate za nič. Na prvý meeting dorazila ani nie polovica z nás. Niektorí buď ešte neprileteli do USA alebo mali iný program a nemohli prísť.
     Spoznala som milú Nórku a Nemku. Tieto baby mi boli asi najviac sympatické.
     Ďalej ma zauujal chalan zo Španielska, ktorého pohlavie som spočiatku nevedela určiť. Kelly zahlásila, že vyzeral ako veľmi svlanaté dievča. No po krátkom rozhovore som usúdila, že sa jedná len o bežného španielskeho narcisa, ktorý sa o seba stará možno viac, než je treba. :) No rozumela som si s ním a aspoň sa mám s kým rozprávať o móde, no nie?
     Našu partiu dopĺňal Talian a Nemec. Majú skvelého host otca, ktorý ich zobral na niekoľko denný výlet na západné pobrežie a vyvalil čisto za nich dvoch 8000 dolárov. Tak takého "otca" by som aj ja brala :D. (Ako teraz nad tým rozmýšľam, možno som len zle počula. Takmer 6000 eur, je naozaj pálka. No tak či tak, chalani majú zážitok a neutratili ani cent.)
      Ďalší debatný krúžok tvorili ázijskí priatelia, s ktorými som sa poriadne ani nezoznámila.
      Občas som prehodila aj pár slov s dospelými. Jeden manželský párik mi bol nesmierne sympatický. Sú to shopaholici, ktorí mi sľúbili, že ma niekedy zoberú nakupovať do Denveru. Ďalším ich koníčkom je Facebook a predovšetkým hry, ktoré na ňom hrajú. Sú veselí a je s nimi sranda, tak dúfam, že svoj sľub dodržia a niekedy ma zoberú na menší výlet. :)
     No ale ako vlastne vyzeralo toto naše stretnutie na parkovisku? Každý doniesol nejaké to jedlo, dezerty, deky, stoličky, stoly a urobili sme si piknik na parkovisku. No nikdy by som nepovedala, že je to bežný spôosob posedenia. Síce sme sme sa rozložili na tráve, no okolo nás jazdilo čoraz viac a viac áut. Ľudia postupne prichádzali na baseballový zápas. A ak si myslíte, že sme boli jediní blázni, ktorí piknikovali mezdi autami, tak ste na omyle. :)
      Avšak baseball ma sám o sebe bohvieako nebavil. Možno z časti preto, že som poriadne nepoznala pravidlá, no celkovo viac preferujem rýchle a akčné športy.

       Nedeľa

      Na druhý deň, v nedeľu, som vstávala dokonca ešte skoršie. S Kelly sme mali namierené do Denveru. Aby som bola konkrétna, jednalo sa skôr o priľahlé mestečko. A dôvodom našej návštevy boli preteky cyklistov Tour de France. Štartovali v pondelok v Garden of the Gods (Colorado Springs) a finišovali v nedeľu, v centre Denveru. Zúčastnili sa aj naši slovenskí cyklisti Juraj Sagan a Peter Velits. Naozaj nie som žiadny ciklistický fanúšik, no napriek tomu som neváhala ísť. Veď kedy sa mi naskytne ďalšia príležitosť niečo také vidieť? Ťažko povedať. Do Ameriky som prišla so zámerom zažiť a okúsiť všetko, čo sa len dá.

     Našou ďalšou zastávkou bol obchodný dom. Napriek skvelému zážitku z pretekou ma viac nadchlo nakupovanie. V obchode Forever 21 som strávila pomaly 3 hodiny! Vyskúšala som si nespočetne veľa vecí, až mi to bolo trápne každú chvíľku prichádzať do kabinky s novým a novým oblečením. Milujem tento obchod. :) Pripadala som si ako bláznivá shopoholička, no ale čo narobím.
     Po príchode som si vyskúšala všetky outfity a ani som sa nenazdala a bol večer.
     Tak to bol jeden z mojich nabitých víkendov. :)