sobota 25. februára 2012

California!

Večera na letisku
     Po tom, čo si ma moja nová rodina rozhodla ponechať, nasledovala ďalšia skvelá správa. Plánovali dovolenku do Californie a chceli ma zobrať so sebou, na rozdiel od Kelly a Paula, ktorí šli na plavbu Karibikom bezo mňa. Jediným háčikom bolo moje probation, podľa ktorého som nemohla cestovať mimo Colorada, štátu, v ktorom bývam. No po veľmi presvedčivých mailoch od Chrisa, ktorý ma v nich pravidelne každú stredu chválil, Connie mi povolila cestovať. Asi mesiac sa v našej rodine premielala téma "California" zo všetkých aspektov.
       Prišiel deň D. Zo školy som odišla už po prvej hodine. Bola to dvojhodinovka a apoň som konečne pochopila učivo z fyziky, takže neľutujem, že som išla. Doma som dobalila všetky veci a smer letisko Denver. Tam sme si dali obed/večeru a čakala na nás 2 hodinová cesta do Los Angeles, presnejšie Orange County. Áno to Orange County kde sa natáčalo OC California, len s tým rozdielom, že väčšina domov sa nachádzala niekde v Malibu a iných častiach LA. No vyzeralo to tam naozaj pekne a čisto. Veľa menších víl, hotelov a drahých áut. Vedela by som si predstaviť vlasniť jednu z týchto viliek. :)
        Len tak pre zaujímavosť, spiatočná letenka z Denveru do Orange County stála 190 dolárov. No pokiaľ si plánujete zobrať kufor, za ten sa dopláca 20 dolárov. Samozrejem záleží od spoločnosti, s ktorou letíte. Cena môže byť kľudne aj dvojnásobná. Keď som letela s európskymi airolinkami, nikdy som nedoplácala za kufor, ten bol už v cene. Takže ma táto skutočnosť trošku prekvapila. Zobrala som si len príručnú batožinu, do ktorej som sa v pohode na 5 dní zbalila a nemusela som nič doplácať. No ak by ste sa chystali na dlhšiu dovolenku, potrebovali viac vecí a váš kufor by mal nadváhu, čo znamená viac než 50 pounds (22, 7 kg) doplatili by ste o 70 dolárov naviac. Takže  v takom prípade je vyhodnejšie si zobrať 2 kufre.

        California je v časovom pásme o jednu hodinu menej od Colorada a o 9 hodín menej od Slovenska. Na letisku sme si požičali auto a smerovali na hotel v New Port Coast. No predtým sme sa zastavili v potravinách kúpiť nejaké jedlo na raňajky. No a hotel bol ÚŽASNÝ!!! Škoda, že bola zima na kúpanie sa v bazéne no a v mori to ani nehovorím. Bazén bol vyhrievaný no ale pri teplote 18 °C ma stále táto predstava bohvieako nelákala.
        Prvý deň sme strávili v Disney Lande. Vždy som si myslela, že Disney je len pre deti a že som na to už stará. No bol to neskutočný zážitok. Ani neviem čo by som o tom napísala. Treba to proste zažiť na vlastnej koži. :)
Tea cups
So súrodencami


Rainforest cafe restaurant

Hounted house
California Adventure park
        Mali sme kúpený dvojdenný lístok do Disney Landu v kombináciou s California Adventure, zábavného parku hneď oproti Disney. Piatkový deň sme strávili prevažne v California Adventure. Povedala by som, že veľký rozdiel medzi nimi nie je. V obidvoch parkoch sú rollercoastery, suvenírové obchody a plno ľudí. Osobne sa mi však viac páčil Disney Land. Viac detialov, krajšie zariadené.
      Po večery v Disney downtowne som sa rozhodla vrátiť do Disney Landu, vidieť to čo som nestila deň predtým a porobiť zopár fotiek. Moja host rodina zatiaľ nakupovala suveníry, ako šálky a kopu pripínačiek. A totálne zmorený po dvoch dňoch chôdze sme sa vrátili na hotel.
       Na víkend sme nemali žiadne plány. Jen, moja host mama, chcela mať trochu volnejší program. A ako som si po mesiaci stihla všimnúť, ona je hlavou rodiny a rozhoduje o tom, čo sa bude diať. V sobotnajšie ráno som sa poriadne vyspala, písala článok na blogu a cítila sa bezradne s myšlienkou ako môžem takto márniť čas na hotelovej izbe. Veď som predsa v CALIFORNII dokelu! :D Jen a Chris išli na nejaké stretnutie, kde sa im zamestnanci hotelu snažili predať členstvo za 2000 USD. Presné detaily neviem, ale podstatnou časťou bolo to, že za hodinu a pol sedenia a počúvania dostali zaplatené 250 USD. Na takú schôdzku by som s radosťou chodila aj každý týždeň. Keď sa vrátili, Jen bola hladná, tak sme sa vybrali hladať In-N-Out Burger. Vraj jeden z najlepších burger fast foodov. Bohužial sme natrafili len na taký s drive through a rada áut takmer siahala na cestu. Tak sme sa ocitli v Outlet outdoor shopping mall, kde sme sa naobedovali. A nasledovali dlho očakávané nákupy o ktorých Jen s nadšením rozprávala už mesiac vopred. O to väčšie sklamanie som zažila, keď sme tam strávili iba približne hodinu a pol. Jenin najobľúbenejší obchod je H&M a keďže H&M pre mňa nie je naozaj nič špeciálne, po pár minútach som sa od nej odpojila. Mojimi zástavkami boli Guess, U.S Polo a PanSun (predáva viacero značiek ako Roxy, Quiksilver). No a tie ceny sa rovnali pomaly naším číňanom! V U.S Polo som si kúpila sveter a košeľu len za 10 USD. Akurát keď som sa dostala do nákupného tranzu, pozriem na mobil a vidím 9 nových SMS. Každý člen mojej rodiny mi zanechal minimálne zo dve. V prvej sa ma pýtali či sa môžme stretnúť o 15 minút. A za ňou nasledovala prosebná sms od mojej jedenásťročnej sestry, ktorá sa dožadovala vedieť kde som, prečo neodpisujem na SMSky a oznámila mi že všetci chcú ísť pozrieť babku a že to je jej a Kolbyho hlavná priorita. Tak som každému odpísala tak rýchlo ako sa len dalo. Na mobil som sa však pozerala každú chvíľku takže som nečakala, že mi čo i len jedna sms môže uniknúť. No ale ako som prišla do PacSunu a skúšala som si oblečko tipujem, že som sa trošku možno na 20 minút pozabudla. Keď sme sa stretli, každý bol akýsi tichý a ani ja som nevedela čo povedať. Kay Cee, moja host sestra mi napísala ďaľšiu sms radiac mi ospravedlniť sa Jen, ktorá bola naštvaná. Tak som aj spravila.
       No a ako sme sa dostali k babke, sedeli sme v obývačke, nudili sa a každý sa hral na mobile alebo sa snažil zahnať čas iným spôsobom. Prečo? Babka ani nebola doma. Tak sme si takto asi hodinku užívali Californie. ;) Ach, bolo mi ťažko nemyslieť na všetky tie obchody v ktorých som mohla v tej chvíli byť.
Modelkovská fotka Kolbyho
      Jen v ten deň nejako ochorela, mala večer teplotu a presunlulo sa to v slabšej forme aj na host otca Chrisa. Nedelné odpoludnie sme opať trávili povalovaním sa na izbe, bez žiadných plánov. Znovu som začala rozmýšlať nad tým užasným outletom. Kebyže to nebolo tak ďaleko aj by som si privstala. :D No keďže som na probation, nepotrebujem ďalšiu rodinu ktorá sa na mňa začne sťažovať. Všetko som musela prehltnúť, výdych, nádych a vysvetliť sama sebe, že hosťovská rodina je predsa dôležitejšia ako moja sprostá posadlosť nákupmi! Pred obedom sme sa vybrali na prechádzku na pláž. Krása! Škoda len, že som namiesto plaviek nosila koženú bundu. Potom sme sa opäť vrátili na izbu a objednali sme si pizza hut z recepcie. Stále som dúfala, že sa zastavíme v outlet malle ale nieeee. Išli sme opäť na náštevu k babke.
     Odkedy som zistila, že slnko zapadá za horizontom, túžila som to vidieť a pofotiť. Tak sme sa okolo piatej, tesne pred západom vybrali na pláž. Už len fotky z auta boli úžasné! Veď posúďte sami. No úprimne môj foťák málinko prikreslil realitu. ;)
 Táto pláž sa volá Huntington beach. A západ slnka som stihla v posledných sekundách! K moru som z parkoviska doslova bežala, no stálo to rozhodne zato. :)
Baywatch!
   
 Posledný pondelkový deň sme strávili v San Diegu v Sea Worlde. Delfíny a Kosatky boli najlepšie! Och. Krásne to bolo. Sedeli sme v "soap section", čo znamenalo sedadlá kde na vás voda s najväčšou pravdepodobnosťou vyšplechne. No my sme mali "štastie" a prežili sme len s pár kvapkami na našich pršiplášťoch. V Sea Worlde bolo aj zopár rollercoasterov, ale tie v Disney bolo aj tak lepšie. Večer sme sa stretli s Jeninou sesternicou v jednej pizza - beer restaurant, ktorá bola totálne preplnená. No bol to vydarený večer. Jej manžel bol strašne vtipný. A mimochodom pochválili sa mi, že pred niekoľkými rokmi zavítali do Bratislavy. :)

      Dovolenka bola úžasná, som im nesmierne vďačná, že ma zobrali so sebou a že mi platili takmer za všetko. Jediná vec za ktorú som im dala peniaze bola letenka a to len preto, že som sa dodatočne ponúkla za ňu zaplatiť. No musím priznať, že ma trošku zožierali tie 2 dni, počas ktorých sme trávili čas na hotelovej izbe viac, než by bolo treba. Musela som sa im so všetkým prispôsobiť. Keď sa povedalo ide sa, išlo sa. Áno tak to väčšinou funguje s rodičmi ale pri mojej povahe a faktu, že mám už 18 rokov som sa cítila bezradne a s nulovou váhou názoru.
     A týmto dospievam k rozhodnutiu, že do Californie sa jedného dňa určite vrátim, navštívim Hollywood a Beverly Hillsa proste všetko čo len budem chcieť vrátane toho Outletového obchodu. :D

sobota 18. februára 2012

Nový začiatok

      Posledný mesiac som bola zaneprázdnená, bohužial nie najpríjemnejšími záležitosťami. Situácia s Kelly a Paulom sa po ich dovolenke v Karbiku rapídne skomplikovala. Nie som si istá či môžem takto verejne rozprávať o tom, čo sa stalo, keďže koordinátorka mi niekoľko krát s prízvukom opakovala, že o rodine Stark nemám povolené naďalej rozprávať. Môžem sa vám však zdôveriť s tým, že som obdržala warning list, asi týždeň po tom, čo sa moji host rodičia vrátili z dovolenky. Bola som z toho samozrejme nešťastná. No trápilo ma hlavne, že ma toto napomenutie brzdilo od výletu do Californie, ktorý som chcela v marci podniknúť. Musela som čakať mesiac, aby mi koordinátorka dovolila tento výlet zarezervovať. Počas 30 dní som mala podniknúť zmeny k lepšiemu čo sa však bohužial nestalo. V jeden pekný deň som sa vrátila domov zo školy a Paul mi povedal, že má pre mňa zlé správy. Oznámil mi, že odchádzam z ich domu a že mám asi 2 hodiny na to aby som sa pobalila a o piatej ma vyzdvihne moja koordinátorka Connie. Trošku brutál že? Keď vás niekto po 5 mesiacoch "vyhodí" z domu.  Nemohla som uveriť, že oni boli tí, ktorí to vzdali a prišli k takto dractickému riešeniu. Situácia medzi nami nebola ružová už dlhšiu dobu, no ja som sa bála niečo podniknúť. Čo ak by som sa dostala do ešte horšej rodiny? Táto otázka ma brzdila od uskutočnenia akékoľvek kroku. Po "srdcervúcej" rozlúčke som nasadla do Connieho auta a nemala som ani len tušenia čo ma čaká. Asi týždeň som bývala u nej doma. To bol zážitok vám poviem. No ale ako sa hovorí, čo nás nezabije to nás posilní. A som si istá, že čas strávený s ňou ma rozhodne posunul ďalej. Musela som sa strašne ovládať, aby môj hlas znel pokorne, aby som jej s ničím neprorečila a ničím ju nerozhnevala. No ale týmto už zachádzam do detailov, kde nesmiem.
         Cez víkend sa Connie chystala na dovolenku do Las Vegas a potrebovala sa ma jednoducho zbaviť. :) Takže proces hľadania novej rodiny sa musel urýchliť. Napísala som zoznam kamarátov, o ktorých som sa domnievala, že by boli ochotní sa ma ujať. Aspoň ako dočasná rodina, na týždeň, pokiaľ sa Connie vráti z dovolenky. Nie jedna z kamarátok sa ma už zopárkrát spýtala, prečo nezmením host rodinu, prečo sa jednoducho nenasťahujem k nim. No ja som úprimne namala to srdce, oznámiť Kelly a Paulovi, že mi s nimi nebolo dobre a len tak odísť. A plus zvykla som si na určitý komfort a súkromie. Tým mám na mysli moju izbu, do ktorej dvere som si vždy zavierala a to kvôli mačkám, ktoré by mi tam ináč všetko porozhadzovali. Celý dom v podstate smrdel zvieratami, nečudo keď tam žili 3 psi a 3 mačky, až na moju izbu. Mala som vlastne svoje súkromné kráľovstvo, kde som sa učila, pozerala filmy, seriály a bola na internete. Okrem hladu, som ani nemala dôvod túto izbu opustiť. Hej znie to pomerne izolovane. No ja som proste necítila potrebu a chuť tráviť čas v obývačke s Kelly pokiaľ sa ona učila alebo pozerala jeden z jej seriálov. No a Paula som veľmi často nevídala, keďže robí v kasíne nočné smeny a keď bol cez deň doma, ja som bola v škole alebo na tréningu. No ale vráťme sa k téme. Síce mi zopár kamarátok navrhlo sa k ním nasťahovať, keď už prišlo na lámanie chleba a naozaj som potrebovala ich pomoc, už až také ústretové a presvedčené o mne neboli. Allysa, jedna s mojich najlepších kamošiek by ma zobrala, ale nie skôr ako po 3 týžnoch. Jednalo sa o nejaké rodinné komplikácie, ktoré by však po tomto čase boli vyriešené. No Connie samozrejme nemohla čakať tak dlhú dobu a ja v jej prítomnost jak by dal. Pátranie po novej rodine pokračovalo. Sitúaciu však zhoršovala skutočnosť, že som bola bez mobilu a tým pádom bez kontaktov a šance komunikovať s mojimi priateľmi. Jedinou príležitsťou bola škola a to 5 minútové prestávky a obed. No ja som to nevzdávala, vedela som, že niekoho musím nájsť pokiaľ nechcem meniť školu hneď na začiatku druhého semestra.
        Ako som kráčala po chodbe a pýtala sa kamošky Amandy, čo si jej rodičia  myslia o mojom hosťovaní, ďalši kamoš Kolby sa pridal do rozhovoru a vraví, že sa mám nasťahovať k nim, že jeho rodičia by určite neboli proti. Tak mi dal číslo a Connie mala o kontak mojich potencionálnych rodín naviac. Pravdupovediac, nebrala som ho vážne. Veď je to predsa veľké rozhodnutie, niekoho prijať do rodiny a povedať bez akéhoľvek rozmýšľania, že jeho rodičia by s tým súhlasili mi prišlo trošku urýchlené. Iróniou je, že nad ním som ani len nerozmýšľala a nezahrnula som ho medzi zoznam ľudí, o ktorých som si myslela, že by mali záujem ma prijať. No v posledný deň sa črtali ďalšie dve kamarátky. Našťastie jednej z nich, Timberin otec, ma nemohol hostiť kvôli jeho práci v armáde. Viete, nemôžu vedieť či nie som nejaký špión z Európy. ;) Musím priznať, že mi aj trošku odľahlo, keď táto možnosť nepripadala do úvahy. O jej otcovi som nepočula nič pozitívne. A ja som potrebovala nový, lepší začiatok a nie prísť do už tak zlého rodinného zázemia.
      Ashley, spolúráčka z volejbalu bola najpravdepodobnejšou možnousťou. Jej rodičov poznám zvidenia a oba sa mi zdajú milí. No do hry vstúpili aj Kolbyho rodičia. S Kolbym som nebola nikdy super kamarátka, nikdy sme spolu nešli von, poznali sme sa len zo školy. Tak preto ma prekvapilo, že jeho rodina by bola ochotná ma hostiť bez toho, aby ma čo i len trochu poznali. Kolbyho rodičov som stretla len raz a zdali sa mi veľmi pohodoví a zábavní. Jediná vec o ktorú sa jeho otec obával bol jeho starší syn s ktorým som údajne flirtovala :D Jednalo sa o koncert v malej kaviarni, kde Ashley spievala a Kolby hral na gitare. Tam som sa v podstate po prvý krát rozprávala s oboma rodinami. No a Kolbyho brat Andrew tam nikoho nepoznal, rovnako ani ja, tak sme sa rozprávali o škole a viac-menej len o škole. :D No Andrew vyzerá dobre, takže pravdepodobne by jeho otec vinil rovnako každé iné dievča. Avšak Andrew odchádzal na druhý deň späť na výšku do Utahu, takže žiadne nevhodné situácie by už nenastali :D.
      Connie sa však stále obávala o Kolbyho a uprednostňovala Ashleyinu rodinu. Ja som jej neprotirečila. V podstate mi to bolo jedno, nevedela som čo čakať ani od jednej z domácností. Connie zavolala Ahleyinej mame a všetko sa zdalo byť vybavené. No po telefonáte skontrolovala svoju mailovú adresu a zistila, že táto rodina nebola schválená agentúrou. Jednalo sa len o nejaký detail ktorý by bol pravdepodobne v priebehu víkendu vyriešený. No Connie odchádzala v nedeľu, takže musela opať zavolať Kolbyho rodičom, rovnako ako aj Ashleyinym a oznámiť im, že tento týždeň strávim u Kolbyho. No proste jednala unáhlene a potom sa dostala do zbytočne trapnej situácie. Jej bordel. :)
      V sobotu poobede som dorazila s plným autom batožiny do ich domu. Bol to divný pocit, tváriť sa opäť ako doma, aj keď ten domov nevyzerá ani zďaleka povedome a ľudia v ňom sú vám rovnako cudzí. A najlepšie je keď vám povedia, urob si pohodlie, zober si na jedenie čo len chceš, cíť sa ako doma. V ten večer sme išli do kina a všetko mi platili. Keď som sa ponúkla, že si zaplatím za lístok, nedovolili mi, povedali  že tento týždeň som ako ich ďalšia dcéra. :) Film bol katastrofálny mimochodom. The darkest hour, nikdy to nepozerajte!
      No a prišla streda. Išli sme do T- mobilu kúpiť nový mobil, keďže ten predchádzajúci mi Kelly zobrala. Platila zaň, ale mohla mi ho aspoň na mesiac dovoliť ponechať, keďže asi týždeň dozadu som si naň predplatila mesačný paušák sms za 15 dolárov a plus dobila kredit o 10 dolárov na núdzové hovory. Kelly ma donútila, ale to ešte zjavne netušila, že za týždeň tie penaize nebudem mať ani kedy využiť. No a Kolbyho mama bola taká milá, že mi tento môj druhý mobil kúpila. Ja som si naň len opäť dobila kredit. Nechcela som, aby ona zaň platila, keďže som sa nechcela opať dostať do rovnakej sitúacie, kde si dotyčná osoba naň začne po čase nárokovať a ja ostanem odrezaná od sveta. No Kolbyho mama sľúbila, že 25 dolárov ju naozaj nezabije a je to môj telefón a môžem si s ním robiť čo len chcem. Tak som sa nechala prehovoriť.
      No a počas týchto 4 dní mi Kolby pár krát povedal, že by som mala ostať u nich, aby som nešla po týždni k Ashley. Tvrdil, že jej rodičia sú šialení alkoholici. Podľa mňa trošku preháňal a myslím si, že Ashley je tá, ktorá im hrá na nervy. No tak či tak, pri jeho slovách som sa začala obávať novej zmeny a novej rodiny. Ako tak som si zvykla po týždni na Connie dom, po pár dňoch na Kolbyho dom, nechcela som si opäť zvykať na niečí nový. Moje túžby sa vyplnili. Večer sme si sadli ku stolu a Kolbyho mama Jen mi navrhla, že môžem u nich ostať až do konca roka. :) Myslím, že veľkú zásluhu na tom mal Kolby a jeho nevlastný otec Chris, ktorý sa obávali ako by som znášala bývanie s Ashleynou rodinou. Som na "Probation" čo znamená podmienečné prepustenie a ak urobím akýkoľvek prehrešok, balím kufre. A oni su uvedomovali, že sťahovanie sa k tejto rodine by znamenalo len malý krôčik ku koncu môjho pobytu. Som im hrozne vďačná, že ma prijali do rodiny. Zatiaľ všetko funguje.
       No a čo sa týka celej situácie s mojou ex host rodinou a Connie sľubujem, že sa k tomu niekedy v budúcnosti ešte vrátim. V bezpečí domova. :D