piatok 8. apríla 2011

Moja maličkosť

     Pre začiatok by som sa mala asi predstaviť. Volám sa Andrea, som študentkou tretieho ročníka na gymnáziu v Trenčine. Mám 17 rokov a 24.októbra oslavujem moje 18. narodeniny. Tie asi nebudem tráviť v kruhu najbližších, tak ako som si vždy predstavovala. A rozhodne si na ne nebudem môcť pripiť (konečne legálne :D ) s mojimi priateľmi. Prečo? Rozhodla som sa stráviť rok v Amerike ako výmenný študent. Vidím v tom obrovskú príležitosť. Už od malička ma "oblbovali" rôzne americké filmy a seriály a ja som zatúžila prežiť všetko na vlastnej koži. Roztlieskavačky, svalnatí sexi futbalisti, skrinky na zámok, Deň vďakyvzdania, prehnaná vianočná výzdoba na domoch, preplnené športové arény či fastfoody na každom kroku? Áno, asi takto si predstavujem Ameriku. Či je moja mienka správna alebo nie sa za pár mesiacov dozviem.

     Rozhodla som sa založiť tento blog na základe prečítaných článkov od viacerých študentov s podobným osudom akým je ten môj. Ich príspevky mi pomáhajú pripraviť sa na desať mesiacov strávených v neznáme, bez rodiny či priateľov. Znie to dosť odvážne, že? Zanechať doma všetko na čo ste zvyknutí a zbaliť svoj život do jedného či dvoch kufrov. Moji priatelia sa delia do dvoch skupín. Polovica z nich by dala všetko za to, aby mohla konečne vypadnúť z tohto "zapadákova" a vyskúšať ten iný, nový život za oceánom. Iní sú však buď moc pohodlní, spokojní alebo majú strach z veľkých zmien. Ale ako sa hovorí, odvážnym šťastie praje. A ja zatiaľ moje rozhodnutie určite neľutujem. Namiesto strachu a pochybností pociťujem radosť, vzrušenie a očakávania, čo mi rok strávený v Amerike prinesie.
     Prostredníctvom môjho blogu chcem pomôcť budúcim exchange študentom a priblížiť im život v cudzej krajine. Tak ako si ja čítam nespočetne veľa blogov, ktoré ma pripravujú na moju cestu a beriem si z nich veľa užitočných rád, dúfam, že aj ten môj vám dobre poslúži.

     Rovnako sú moje články určené všetkým, ktorí ma poznajú a sú zvedaví ako sa mi počas roka darí.
A v neposlednom rade tento blog pokladám za určitú formu denníka, do ktorého niekedy v budúcnosti rada nazriem.